utorok 19. mája 2020

Intoxikovaná


Z okvetných lístkov
jej spadla do lona
truhlica
plná kameňov.

Unavená z poloprázdnych lží,
ustrnula v pohybe.
Oklieštená
posteľ z diamantov a ruží.

Orwellova antiutópia 1984


George Orwell napísal antiutopistický román 1984 pred viac ako šesťdesiatimi rokmi a dnes je známy už ako klasické dielo, o ktorom sa na školách bežne zmieňuje, avšak mnohí sa k nemu viac nevrátia a už tobôž nie, že by si ho prečítali. Je to veľká chyba, pretože toto dielo poukazuje na viaceré neduhy spoločnosti, v ktorej žijeme a núti čitateľa zamýšľať sa nad systémom a jeho fungovaním. Orwellovo dielo, jednoducho, učí čitateľa kritickému mysleniu, a to je nesmierne dôležité (najmä) v tejto zrýchlenej a konzumnej dobe, kedy je všetkého až príliš.

pondelok 11. mája 2020

Catherine Steadman - Niečo vo vode

Niečo vo vode, debutový román od herečky a zároveň spisovateľky Catherine Steadman, je celkom zaujímavý triler o jednej manželskej dvojici, ktorých svadobná cesta sa nečakane zvrtne a ich doterajší spoločný život prevráti hore nohami. 

Ako prvá ma na tejto knihe zaujala obálka (ako inak). Pri pohľade na ňu má človek chuť skočiť do jazera alebo sa aspoň napiť. Veľká chvála grafikovi (obálku navrhovala istá Kateřina Stárková). Avšak, po pár dňoch čítania som si všimla, že nie je až tak šťastlivo navrhnutá, pretože lesklý materiál, z ktorého je zhotovená časť "vo vode" sa odspodu šúpe... (táto knižka je však krásna aj keby bola bez prebalu).

streda 6. mája 2020

Prečo ma Svědectví od Kinga, v konečnom dôsledku, až tak neuchvátilo...


Jedna z najhrubších kníh od kráľa hororu Štefana Svědectví, postapokalyptický román vykresľujúci zmenený svet po smrteľnom víruse, ma čakala na nočnom stolíku už veľmi dlhú dobu. Odkladala som si ju na leto alebo na obdobie, kedy by som mala chuť začítať sa do tak nesmierne rozsiahleho príbehu (kniha má vyše tisíc strán).

Teraz ten čas, konečne, nastal. A ja som po jeho dočítaní ostala tak trochu (alebo dosť?) sklamaná. Nedalo sa tomu vyhnúť, musela som si sama pred sebou priznať, že ma toto dielo, jednoducho, neuchvátilo natoľko, ako autorove predošlé literárne skvosty.

Následne som sa začala zamýšľať nad tým, prečo sa mi toto dielo nezapísalo pod kožu a pri konci ma nechalo úplne chladnou? Kde nastala chyba?

sobota 2. mája 2020

Horkosladké...


Nebo sa zatiahlo.
Vnímam útržky tvojich viet
akoby to bolo včera.
Súmrak mi poskytol útechu, 
kým tvoje srdce spalo. Z prietrže mračien vyleteli húfy
čiernych myšlienok, z ktorých
si poskladal celý svet.