Najväčšie knižné sklamania tohto leta

Nemám rada vydavateľstvo Ikar. Môj názor na neho je už dlhé roky negatívny, pretože je nechutne komerčné a tlačí do popredia knihy, ktoré s kvalitou nemajú nič spoločné. Cítiť z neho reklamu a hon za ziskom, a to fakt neznášam. Keď už dám šancu nejakej knihe, ktorú vydalo toto vydavateľstvo (lebo v tom kvante "populárnej literatúry" sa nájde aj zopár skvostov), vždy tajne dúfam, že som nesiahla vedľa a dané dielo ma celkom strhne a budem sa pri jeho čítaní cítiť ako v mrazivom, napínavom trileri v rámci jeho filmového spracovania.

Nuž, pri týchto dvoch dielach sa to nestalo. Ich čítanie pre mňa predstavovalo:

- v prvom prípade, našťastie, len mierne utrpenie, zato znechutenie z obohranej zápletky a maximálna nuda,

- v druhom prípade hrôzu a číry des, pri ktorom mi vypadalo kopu vlasov a nebola som schopná ho ani dočítať.

Ja nechápem, načo (zrejme iba kvôli zisku) vychádzajú takéto diela... Ničím nezaujímavé, suchopárne, nudné, jednoducho nemastné-neslané a vhodné akurát tak na podarovanie nepriateľovi. Ak by ma chcel niekto dobrovoľne zbaviť knihy Sama v lese, rada sa dohodnem na možnej výmene...     

Ode to Sorrow ♥ (autor neznámy)

Her eyes, a closed book,

her heart, a locked door;

she writes melancholy

like she´s lived it before.

Okovy

Zväzuje ma.

Zúrivosť.

Pocit, že nič nie je dostatočne dobré.

Vzdychá mi do ucha.

Kričí nemravné slová.

Dosť.

Nie je nikdy dosť.

Barbara Abel - Já nevím

Dielo Já nevím od francúzskej autorky Barbary Abel by som nazvala veľmi podareným trilerom s ostrým a dôvtipným záverom. Pri jeho čítaní som neprestajne premýšľala nad konaním jednotlivých postáv, nad ich pohnútkami a činmi a nevychádzala som z údivu, najmä v posledných pasážach. Autorka ma dokonale oklamala a pohrala sa s mojou predstavivosťou a možnými spojeniami. Práve kvôli tomu ma čítanie tohto počinu veľmi bavilo a túžila som ho zhltnúť za pár dní, bez zdĺhavého odkladania.

Celý príbeh sa stihne odohrať počas víkendu, ktorý začne celkom vášnivo... až napokon končí dosť tragicky. Čitateľ má na jeho konci možnosť nahliadnuť do života niektorých postáv o desať rokov neskôr, čo mňa osobne veľmi potešilo. Ako inak, po knižke som siahla kvôli obálke. Zbožňujem tematiku lesa, a tak som sa ním opäť nechala zlákať. Trochu som sa obávala, že dej bude o niečo zaostávať, ale opak bol pravdou. Tento triler som si náramne užila!

Keď Hippokratés stretol Démokrita ♥

Démokritos sa zaraďuje na popredné miesta osobností, s ktorými by som túžila predebatovať dlhé hodiny polemikou o stave sveta, o hlúposti ľudí a celkovo stave literatúry (medzi inými sem zaraďujem Ch. Baudelaira, H. P. Lovecrafta, E. A. Poea či Stephena Kinga...), avšak, nikdy mi to nebude dopriate... 

Pri tejto rozprave som sa neubránila obrovskému nadchnutiu a aj keď som už začínala byť zmierená s predstavou, že mojim myšlienkovým pochodom málokto porozumie, na scéne sa objavil Démokritos a moje srdce zaplesalo. Na druhú stranu, o stave sveta jeho výroky vypovedajú mnoho... a nie je to nič lichotivé. Ani za celé stáročia sa vo svete nič nezmenilo k lepšiemu a ja už pomaly strácam nádej s ľudstvom...

Melmoth

Dielo Melmoth ma neuchvátilo, a to som sa na neho celkom tešila, pretože som bola zvedavá na temnú legendu o bájnej, tajuplnej Melmoth, ktorá v ľuďoch vyvoláva pocit viny a smútku a ktorá vôkol seba šíri vlnu neznesiteľnej osamelosti. 

Napokon ma v celej knihe zaujali len pasáže venované samotnej Melmoth a bavili ma len časti, v ktorých bola opisovaná. Dozvedela som sa teda čo to nové o tejto bájnej a úplne úžasnej bytosti (a tu to celé moje nadšenie aj končí).

Diabol v tvojich očiach

Predstieram, že som čistá,

keď pozorujem

diabla v tvojich očiach.

Je tak blízko.

Mám ho na dosah.

Uniká mi pomedzi tok myšlienok.

Padám a cítim sa mŕtva.