Prázdno

 Hľadíš do mňa,

ale nevnímaš ma.

Vypaľuješ do mňa dieru.

Prázdny pocit strachu.

Izolovaná neistota.

Vyrývaš mi do kože svoje hriechy

a pokladáš ich za svoju cnosť.

Meníš zimu

za leto.

Cítim mrazivé echo.

Tvojho ľadového dychu.

Sfilmované knižky (časť prvá)

Myslím si, že svet bez príbehov (v akejkoľvek podobe) by bol veľmi fádnym, šedým miestom. Filmy mám asi rovnako rada ako knihy (no dobre, knižky o niečo viac) a skoro vždy sa poteším, keď podľa niektorej knihy natočia film. Niekedy sa však v duchu už dopredu zhrozím, či režisér nepojme danú knihu úplne inak a do rolí hlavných postáv obsadí škaredých hercov, ktorí v konečnom dôsledku vôbec nebudú korešpondovať s mojou fantáziou. Existujú však aj filmy, ktoré dokonca svojou kvalitou predčia knižné predlohy. A aj v tomto mojom výbere sa nachádza taký prípad...

 Zaradila som sem diela z rôznych žánrov:

• Divočina od Cheryl Strayedovej - skutočný príbeh
• Temné miesta od Gilian Flynnovej - triler
• Jeden deň od Davida Nichollsa - romantický román
• Skôr než zaspím od S. J. Watsona - triler
• Kým dopadnem od Lauren Oliverovej - YA, fantasy/romantický román
  

Margaret Atwood - Volali ma Grace ♥

Margaret Atwood, autorka svetoznámeho dystopického románu/seriálu Príbeh služobnice, sa mi opäť dostala do rúk, tentoraz s dielom Volali ma Grace - temným románom inšpirovaným skutočnou udalosťou, ktorá sa odohrala okolo roku 1850.

Ako samotná autorka na konci svojho románu poznamenala, príbeh o kontroverznej a tajomnej slúžke Grace Marksovej bol jedným z najsmutnejších v 40. rokoch 19. storočia. V tomto období ju totiž ako 16-ročnú odsúdili za vraždu svojho domáceho a gazdinej. Pomáhať jej pri tom mal sluha James McDermott. Po krutom a dôkladne premyslenom zločine obaja ušli do Spojených štátov, kde ich napokon aj zatkli.

Učiteľova dcéra od Julie Klassen

Posledné týždne som pocítila silné nutkanie siahnuť po niečom odlišnom, upustiť od vlny rôznych psychotrilerov a severskej krimi. A toto nutkanie ma volalo ku žánru historickej romanci. V rámci tohto žánru totiž s istotou viem, že sa nebudem brodiť erotickým balastom a presladeným šlágrom a ešte sa aj čo-to dozviem o danej historickej dobe, pričom si užijem len aký-taký závan romantiky. 

Julie Klassen za svoje historické romance získala ocenenie Christy Award za historický ľúbostný román a po tom, čo som mala možnosť sa prelúskať Učiteľovou dcérou musím uznať, že je to veľkolepá autorka, ktorú považujem za tzv. súčasnú Brontёovú (alebo žeby aj Austenovú?).

Sebastian Fitzek - Pacient

V mojom pomyselnom rebríčku top spisovateľov hororov a trilerov sa Sebastian Fitzek nachádza na treťom mieste (hneď po Stephenovi Kingovi a H. P. Lovecraftovi). Pomaly, ale isto sa blížim k tomu, že budem mať prečítané všetky knihy, ktoré boli od neho na Slovensku i v Čechách preložené. Dielo Pacient som mala v hľadáčiku veľmi dlho, veľmi som sa na neho tešila, dokonca som si ho zaradila do wishlistu a plánovala ho mať v knižnici. Ale napokon ma mierne sklamalo a neprebilo titul Balík, ktorý sa u mňa stále drží na prvom mieste (a aj som ho čítala ako prvé dielo od Fitzeka). 

Anonymné dievča

Od dvojice spisovateliek Greer Hendricks a Sarah Pekkanen som už mala možnosť čítať ich prvotinu, triler Manželka medzi nami a príliš ma neohúrila (uvedomila som si, že už si ani nepamätám, ako celý ten milostný trojuholník skončil a neprekáža mi to). No anotácia Anonymného dievčaťa ma veľmi zaujala, takže som autorkám dala ešte jednu šancu.

Polovicu knihy som čítala s chuťou a tú druhú polovicu som dočítala z akej takej povinnosti (na podiv, keďže práve v druhej polovici príbehu sa dej posúval rapídne vpred a smeroval k finálnemu odhaleniu). Už som totiž od približne polovici knihy začínala tušiť, čo je za tým a akým smerom sa zrejme budú uberať jednotlivé kroky hlavných (a svojím spôsobom narušených) postáv a chýbalo mi patričné napätie, chuť, správna nálada... No to sú všetko moje osobné pocity a žiadnym spôsobom kvôli nim neuberiem z hodnoty celkovo dobre vypracovaného psychologického trileru.    

Mary Kubica - Keď zhasnú svetlá

Americká autorka Mary Kubica sa v tomto roku zaradila medzi moje top spisovateľky, od ktorých si rada prečítam čokoľvek, čo napíšu. V staršom článku som už spomínala, ako veľmi ma uchvátil jej literárny debut Dobré dievča, ktorý sa zaradil medzi najlepšie knihy, ktoré som tento rok prečítala. Nesmierne som sa potešila, keď som v knižnici narazila na jej nový počin Keď zhasnú svetlá. S istotou som vedela, že od tohto diela sa nebudem chcieť pohnúť a úplne ma pohltí. 

William Blake - Zahrada lásky

Já přišel jsem za láskou do zahrady

a viděl jsem, co jsem dřív neviděl:

teď kaple se ocitla uprostřed,

kde dřív jsem se po trávě proháněl.

Prečo mám radšej knihy než ľudí

Považujem sa za dosť silno vyhraneného introverta s mizantropickými tendenciami. Neviem, či sa moja mizantropia intenzívnejšie vykrištalizovala v priebehu dospievania, ale isté je, že som si už od detstva vystačila sama so sebou pri akejkoľvek činnosti a spoločnosť druhých ľudí mi skôr prekážala, než som sa z nej tešila. Vo všeobecnosti, ľudí a ich (ne)obyčajné záľuby a postoje ma neohurujú a stav dnešnej modernej spoločnosti, ktorý je väčšmi v deštruktívnom a zostupnom postavení, ma iba viac a viac utvrdzuje v mojom negatívnom presvedčení voči ľuďom.