George Orwell napísal antiutopistický román 1984 pred viac ako šesťdesiatimi rokmi a dnes je známy už ako klasické dielo, o ktorom sa na školách bežne zmieňuje, avšak mnohí sa k nemu viac nevrátia a už tobôž nie, že by si ho prečítali. Je to veľká chyba, pretože toto dielo poukazuje na viaceré neduhy spoločnosti, v ktorej žijeme a núti čitateľa zamýšľať sa nad systémom a jeho fungovaním. Orwellovo dielo, jednoducho, učí čitateľa kritickému mysleniu, a to je nesmierne dôležité (najmä) v tejto zrýchlenej a konzumnej dobe, kedy je všetkého až príliš.
Orwell v tomto diele načrtol a dôkladne rozanalyzoval totalitný systém. Predostrel pred čitateľa svet, v ktorom:
- sú všetko a všetci sledovaní,
- neexistuje sloboda voľby, sloboda tlače, akákoľvek sloboda,
- je všetko presne nadiktované a vopred určené (od budúcej manželky až po spôsob myslenia a konania),
- jedinec dostáva jedlo na prídel a nie je to práve najchutnejší pokrm,
- sa nenachádza priestor na oddych a slobodné myslenie a cítenie,
- sa z jedinca stáva otrok systému.
Hlavný "anti-hrdina" Winston Smith je (ne)dobrovoľne súčasťou tohto systému. V pomyselnom hierarchistickom rebríčku sa nachádza niekde uprostred - plní nároky najvyššej moci a pravidelne kontroluje prichádzajúce správy a miesta v dokumentoch, ktoré treba upraviť tak, aby bol systém (Veľký brat) vykreslený v čo najlepšom svetle - pravda sa odsudzuje, minulosť prakticky neexistuje, história je prepisovaná tak, aby to vyhovovalo systému (newspeak). Systém mieni zaviesť do povedomia ľudí úplne iný jazyk, ochudobnený o akékoľvek synonymá a pod..
Systém ho ešte nepozbavil kritického uvažovania, a tak sa snaží všetko spochybňovať a analyzuje súčasný stav ako viac než hrôzostrašný a nesprávny. Na jednej strane sa z neho túži vymaniť, ale na druhej strane v ňom apaticky zotrváva, pretože sa bojí smrti. Je z neho otrok systému, ktorý mu zavraždil matku a sestru.
V tomto svete je sledovaný akýkoľvek nesprávny krok či nevhodná mimika. Každý si musí dávať pozor na to, ako sa tvári pred "Veľkým bratom", ktorého obrazovky a odpočúvacie zariadenia sú všade, na každom kroku. Deti sú odmalička vychovávané, aby donášali na svojich rodičov a následne sú za "vzorné správanie" odmenené. Ľudia sú párovaní podľa iných štandardov, tu niet priestoru na city a pudy. Systém mieni úplne zničiť emócie a sexuálnu príťažlivosť. Chce z ľudí vytvoriť, takpovediac, bio-robotov, poslušných a nemysliacich otrokov.
Mohou člověka špehovat dnem i nocí, ale když si zachováš jasnou hlavu, můžeš je přelstít. S celou tou svou chytrostí ještě pořád nedokáží zjistit, co si jiná lidská bytost myslí. Nemohou změnit cítení člověka; člověk sám se totiž nemůže změnit, i kdyby chtěl. Mohou odhalit všechno, co jste udělali, řekli nebo si mysleli, do nejmenších podrobností; ale nitro lidského srdce, které je i pro člověka samého záhadou, zůstane netknuté.
Avšak, existuje skupina ľudí (na vrchole s Goldsteinom, ktorého tajná kniha reflektujúca pravdu o svete sa šíri potajme a skryto), ktorí nesúhlasia s nastoleným systémom. Sú nenápadne infiltrovaní medzi ostatných, ale spôsobom svojho premýšľania sa medzi nich nezaraďujú (medzi nimi je aj spomínaný Winston). Akýkoľvek "ideozločin", t.j. čin namierený proti Strane a systému by znamenal okamžitú smrť. Winston rebeluje už len tým, že vo svojom byte (v najtmavšom kúte izby, kde ho nemôže pozorovať displejové oko Veľkého brata) si píše tajný denník, do ktorého zapisuje všetky svoje myšlienky, spomienky a pocity (všetku svoju bolesť a nenávisť).
Ptal se sám sebe, jako už mnohokrát předtím, jestli on sám není blázen. Možná že blázen je prostě menšina, kterou tvoří jediný člověk. Kdysi bylo znakem šílenství věřit, že se Země otáčí kolem Slunce; dnes je šílenstvím věřit, že minulost je nezměnitelná. Možná, že je jediný, kdo má takový názor, a jestli je jediný, je blázen. Ale pomyšlení, že je blázen, mu příliš nevadilo: hrozné však bylo, že by se mohl mýlit.
V tomto deprimujúcom, skazenom, hrôzostrašnom svete, v ktorom je každý sledovaný a nič nie je v podstate dovolené, existuje ďalšia skupina ľudí, tzv. proléti, ktorí žijú v dedinách, mimo hlavného centra diania. Títo ľudia vyznávajú súkromné hodnoty, záležalo im na osobných vzťahoch a neboli oddaní nijakej Strane. Boli oddaní len sami sebe. Ako jediní ostali ľudskí, ale za cenu toho, že žili v chudobe. Keďže pre systém nepredstavovali riziko, nesledovali ich. Boli otrokmi, ktorí udržiavali ekonomickú funkčnosť systému. Zachovali si však primitívne emócie, ktoré sa u ostatných utvrdzovali a nenávratne mizli.
Uvažoval, zda v té zrušené minulosti bývalo normální ležet takhle v posteli za chladného letního večera, muž a žena, nazí, milují se, kdy se jim zachce, povídají si, o čem se jim zachce, nic je nenutí vstávat, jen tam tak prostě leží a naslouchají mírumilovným zvukům zvenčí. Určitě nikdy nebyla taková doba, v níž by se to zdálo obvyklé.
Winston nájde skutočnú, úprimnú, erotikou naplnenú lásku v mladej dievčine Julii. Ich tajné stretávania sa, nájdenie útočiska v tajnom byte a konečné spojenie sa s anarchistickou skupinou, boli pre mňa najlepšie pasáže z celého diela. Poukázali na to, že nech sa deje vo svete akékoľvek zlo, priestor na lásku sa nájde vždy a všade. A tento prvok predostrel pred čitateľa akú-takú nádej v ľudstvo a samotný svet. Odľahčil celkovo ťaživú atmosféru knihy.
Jestli cítíš, že zůstat lidský stojí za to, i když to nemůže mít vůbec žádný konkrétní výsledek, tak jsi je porazil.
Neviem, či je v dnešnej dobe kladený dostatočný dôraz na toto veľkolepé, nadčasové dielo. Myslím si, že by si ho mal prečítať každý a v každej dekáde života dá čitateľovi niečo nové, iné, čo si predtým nevšimol. Orwell bez akýchkoľvek rozpakov napísal, ako to vo svete chodí a mnohé záležitosti sú realitou, pred ktorou ľudia celé storočia zatvárajú oči (sladká nevedomosť - lepšie je pred pravdou unikať).
Človeku neostáva nič iné len zatvoriť oči a oddávať sa svojej (i autorovej) fantázii, aké by to bolo, keby skutočne žijeme v absolútnej slobode a nie iba v relatívnej slobode, na ktorú sa všetci hráme a stačí nám to...
Kdyby volného času využívali všichni stejně, pak by se velká masa lidí, normálně otupených bídou, stala gramotnou a naučila by se myslet vlastní hlavou; a jakmile by lidé jednou dospěli až sem, uvědomili by si dříve nebo později, že privilegovaná menšina neplní žádnou funkci a svrhli by ji. Hierarchistická společnost může existovat jedině na základě bídy a nevědomosti.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára