Poslednú dobu (a možno nielen poslednú dobu) je mi smutno. Smutno z tohto sveta. Občas sa len tak zastavím a pozorujem ľudí, ktorí sa niekam neustále náhlia a možno ani sami nevedia, kam presne a za čím vlastne.
Pozorujem ľudí, ktorí veľmi túžia niekam patriť, ale v prvom rade nepatria sami sebe. Nemajú sa vôbec radi. Buď sa to nikdy nenaučili alebo zabudli, aké to je.
Pozorujem ľudí, ktorí nemajú čas sledovať západy slnka, ale na sociálnych sieťach strávia niekedy aj polovicu dňa.
Pozorujem ľudí, ktorí nemajú radi samých seba, a tak nedokážu precítiť bezpodmienečnosť lásky. Nevedia sa len tak zasmiať, možno zabudli a možno už viac nechcú...
Pozorujem ľudí a pýtam sa "sú v kontakte so svojimi rodičmi?", "nepredávajú svoju dušu za peniaze?", "čo ich vlastne naozaj baví?".
Pozorujem ľudí, ktorí udržiavajú samé "friends with benefits" a "situationships" a už ani neveria na lásku. Hrajú sa na niekoho, kým nie sú. Ale najmä, nevedia byť sami so sebou, a tak túžia aspoň po omrvinke lásky vo forme manipulatívneho využívania a vynucovania si túžby, prudkého vzplanutia náklonnosti a opätovného opúšťania. Viac totiž nevedia...
Pozorujem ľudí, ktorí vidia krásu vo vulgárnosti, nenávisti a šírenia akejkoľvek formy násilia. Chcú oveľa viac ničiť, než tvoriť. Túžia po tom, aby deštruovali seba a iných, a nie kreovať niečo nové a krásne...
Pozorujem ľudí a je mi smutno. Nikdy sa nezastavia. Len tak, - aby sa zadívali na mesiac, hviezdy, stromy, vtáčiky, západy a východy slnka... Aby skutočne precítili esenciu života. Aby len tak boli, dýchali, existovali, žili... pre daný okamih.
Pozorujem ľudí, ktorí chcú byť iba skrutkou v stroji založenom na peniazoch. Najradšej zo všetkého ničia, alebo súťažia. Nič medzi tým. Neobzerajú sa späť a ak áno, opäť len preto, aby využili človeka vo svoj prospech a rozdupali mu dušu na franforce.
Pozorujem ľudí, ktorí chcú byť súčasťou pozlátenej obálky alebo naaranžovanej škatule. Strácajú sa vo víre nekonečna a zašívajú si po ceste masku, aby sa im už nikdy nezložila.
...žijú totiž v mikrokozme, kde je fasáda lepšia a cennejšia než psyché. Veď už včera bolo neskoro.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára