Ďalšia kniha od slovenskej autorky, ktorej som dala šancu - tentokrát od rodáčky z Košíc Martiny Domaničovej s názvom Tiene minulosti je pre mňa osviežujúcim a veľmi milým prekvapením. Natrafila som na ňu úplne nečakane v knižnici a hneď, ako som uvidela prebal knihy som po nej siahla, pretože som vedela, že to bude niečo pre mňa. A anotácia ma v mojej prvotnej domnienke už iba utvrdila. Jedná sa o triler a na to, že je to autorkina prvotina, je príbeh perfektne vystavaný, s výbornou štylistikou a dynamickým, napínavým dejom.
Hlavná hrdinka April Blake trpí PTSD po tom, čo prežila útok sériového vraha. Na popud priateľky Rity začne navštevovať terapeuta, ktorého jej odporučí. Prebehne medzi nimi nejedna iskra a napriek ťaživej atmosfére vyrovnávania sa s traumatickou minulosťou vstúpi do popredia i romantická linka, ktorá do celého deja prinesie i vášeň a plamienok nádeje v krajšiu budúcnosť.
April trpí na sociálnu úzkosť, nedokáže vyjsť von po zotmení, vyše šesť rokov nedokázala udržiavať s niekým vzťah a byt má zaistený šiestimi zámkami. O každom obyvateľovi bytovky, v ktorej žije, vie všetko, aby sa nebála, že by ju tam mohol niekto sledovať. Bojí sa nosiť vyzývavé oblečenie a okrem kamarátky a rodičov sa s nikým nestýka.
Jej terapeut Daniel po smrti svojej manželky nedokáže viac milovať, či len udržiavať intímny vzťah s inou ženou. Trpí na úzkosti a depresiu a po tom, čo k nemu April začne chodiť na sedenie sa jeho život otočí o pomyselných 180 stupňov. Zatúži po tom, aby už konečne vystúpil z tieňov minulosti späť do svetla.
V rámci deja sa striedajú kapitoly z pohľadu April i Daniela, z prítomnosti i z minulosti, v ktorej sa čitateľ postupne dozvedá o tom, čo sa April stalo, keď ju uniesol sériový vrah. Ja som doslova žrala celý dej a obracala kapitolu za kapitolou v nemom úžase. Úplne som súcitila s ťaživým osudom April, ktorú prežitá trauma totálne poznačila. Už len pri pohľade na jazvy, ktoré jej vrah spôsobil na tele, na danú udalosť nedokázala len tak ľahko zabudnúť. Vďaka za takého charizmatického a empatického Daniela, ktorého by si podľa mňa priala mať v živote každá žena...
Si ako slnko... žiariš tak jasne, až je ťažké ti hľadieť do očí.
Si spaľujúca, očarujúca a tak nádherne živá. Si slnko. Na to nikdy nezabudni.
Si krásna taká, aká si. Aj s tvojimi strachmi, démonmi či strašidlami pod posteľou.
Si nádherná bytosť a každý jeden chlap, ktorý toto nevidí, je slepý. (s. 169)
Autorka sa veľmi pekne vyhrala s myšlienkou vyrovnávania sa s vlastnými démonmi minulosti, s túžbou po navrátení sa späť do bežného života a fungovania v realite. Možno by som ku koncu povedala, že takou hlavnou myšlienkou celého príbehu je schopnosť lásky uzdraviť akýkoľvek problém, či už sa týka straty, samoty, psychického ochorenia... pretože tí najväčší démoni sa ukrývajú v ľudskej mysli.
Keď vyjdeš z búrky, nebudeš už tým istým človekom, ktorý do nej vošiel. (s. 282)
Dúfam, že si ešte v budúcnosti niečo od autorky prečítam. Pri jej knihe som dokázala odfiltrovať všetko, čo sa vôkol mňa dialo a dovolila som si úplne sa nechať strhnúť celým príbehom. Je to svieže, dynamické, pútavé, napínavé, miestami drsné, ale hlavne prekrásne čítanie o sile lásky. ❤
🌟🌟🌟🌟🌟5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára