Pandóra

 

Nakráčal si ku mne uprostred zatmenia mesiaca a

nechal si ma otvoriť Pandorinu skrinku.

Vylúčil si ma z kolektívu.

Doprial si sám sebe príznaky nudy a 

nalomil si ma na drobné kúsky jablka.

Vraj, čo by som viac chcela? 

Nedosiahnuteľny prízrak. 

Stále v pohybe uprostred nekonečnej púšte. Smädný pocestný sa už nikdy nenapije. 

Ponúkal mi zhnité černice na dlani.

Za horizontom sa na havrana premenili 

a obetovali ma neznámu veriac na zázrak.

Nesmiem sa obzrieť za seba.

Nemala by som byť príliš zvedavá.

Si stelesnená Pandóra. 

Neprestajne mátajúca v mojich nočných morách. Lahodná a zhubná kniha 

bez popísaných stránok. 

Túžim byť navždy tvoja, 

lež v rukách zvieram kvety kala.

Neodolateľná Pandóra.

Skrývajúca sa za územím štyroch jazdcov bez hláv. 

Tam kdesi strácam povedomie o samej sebe. Bez pocitov a všetkých hodnôt.

Vzdorovitá a nespútaná Pandóra

mi otvára dvere do krajiny trýznenia.