Pred pár dňami som siahla po jej predposlednom románe Dům na pobreží, ktoré sa od jej predošlých diel líši značne výrazným sci-fi motívom cestovania v čase. Využíva tu taktiež prvky atmosférického hororu a počas celého čítania som sa nemohla ubrániť myšlienke, že mi román svojou ponurou atmosférou pripomína Lovecraftov svet.
Magnus mě před tím varoval. Řekl mi: „Nebudeš si vědom toho, že tvé tělo přichází do styku s neživými objekty. Budeš chodit, stát, sedět, budeš se jich téměř dotýkat, ale cítit nebudeš nic. Nedej se tím znepokojit. Už to, že se můžeš pohybovat, aniž to vnímáš, je napůl zázrak." (s. 7-8)
V skratke, v tomto románe hlavný hrdina Dick, rozprávač mysteriózneho príbehu o prelínaní rôznych dimenzií reality, podstúpi experiment s novou drogou. Jeho dávny priateľ Magnus, profesor biofyziky na londýnskej univerzite, ho nahovorí, aby išiel bývať do jeho starého sídla v Cornwalle a tam po malých dávkach užíval drogu zo skúmavky a pravidelne ho informoval o jej účinkoch, zaznamenával všetky účinky na jeho telo i myseľ.
Dick ochotne podstúpi túto novú cestu svojho života, pretože je aktuálne nezamestnaný a ocitol sa na pomyselnom rázcestí, kedy nevie, či sa aj naďalej túži venovať vydavateľskej činnosti a či vôbec ešte stále miluje svoju dlhoročnú priateľku Vitu, aj s jej dvoma nemanželskými synmi. Po prvej dávke si uvedomí, že ho droga prenáša do iného časopriestoru a dokáže vďaka nej cestovať do minulosti.
Neskôr zistí, že všetky osoby, ktoré počas tripu stretáva kedysi naozaj žili. Stane sa ich osudom priam posadnutý a v bežnom živote sa začne prejavovať agresívne, viackrát sa nervovo zrúti, nedokáže uvažovať racionálne a zhorší sa mu pamäť. Do toho všetkého sa u neho prejavia i fyzické potiaže...
Dickova životná mizéria, znásobená opismi bažinatej, pochmúrnej Cornwallskej krajiny a budovaním ponurej, ťaživej atmosféry, vyústi až do skúmania vraždy/samovraždy, ktorá ma úplne šokovala a fakt som ju v danej pasáži nečakala.
Prelínanie fantazmagórie a skutočnosti, pochybovanie o tom, čo je v skutočnosti reálne a čo je len výplodom fantázie hlavného hrdinu? Detektívka, mysteriózny horor, atmosférický horor a sci-fi román v jednom. Dobrodružné putovanie do minulosti stredoveku, nenachádzanie zmyslu existencie v bežnom spôsobe života "súčasných" ľudí danej doby. Mizantropické vyhranenie sa voči svetu. Postupný, pomalý a smutný rozklad duše i tela.
Spisovateľka núti čitateľa zamýšľať sa zároveň i nad svojou existenciou, pretože napriek tomu, že Dick halucinuje vplyvom experimentálnej drogy plnej toxických látok, ktoré mu vážne poškodzovali nervovú sústavu, na konci vystupuje do popredia pasáž s rečníckou otázkou o nepretržitom hľadaní únikov z reality a ich zhubnom vplyve na fungovanie človeka. Každý si totiž v živote nachádza rôzne formy únikov - je to však v poriadku? A ako by mal teda vyzerať "normálny" život? Kde začína a končí hranica príčetnosti a šialenstva?
Toto dielo som si zaradila po dočítaní medzi obľúbené knihy a určite si ho ešte niekedy prečítam znovu. Čitateľ, ktorý sa mu rozhodne dať šancu a podstúpiť jazdu do hlbín "narušenej" mysle a spytovania sa nad zmyslom existencie, sa však musí pripraviť i na siahodlhé opisy Cornwallskej prírody a krajiny. Maurier je známa svojimi rozsiahlymi opismi, ktoré mi však v tomto prípade ani príliš neprekážali, pretože aspoň odľahčili šedosť anglického spôsobu žitia a Dickovej mizantropie.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára