Kapitán ČonToš od Františka Kozmona

 

František Kozmon, rodák z Nitry, má na svojom spisovateľskom konte už niekoľko detektívok s vyšetrovateľom Marekom Wolfom. Dielo Posledný prípad kapitána Čontoša je jeho prvotinou, za ktorú vyhral súťaž vo vydavateľstve Forza Music Detektívka 2014. Do mojej pozornosti sa dostala až teraz, ale lepšie ako nikdy, pretože som sa presvedčila o tom, že je to skvelá slovenská detektívka! A výborne som si pri nej oddýchla...

Ako je už z názvu zrejmé, v tomto kriminálnom prípade je hlavným vyšetrovateľom Čontoš (a nie Wolf). Táto postava ma zaujala už od začiatku a hlavne kvôli koncu by ma veľmi zaujímalo, ako to s ním skončí. Mrzí ma, že už pán spisovateľ nenapísal ďalšie knižky s Čontošom... O čo však ide v tomto jeho poslednom prípade?

Tento dosť temný krimi príbeh začína in medias res, výjavom zo samotného miesta činu na Železnej studničke v Bratislave, v rekreačnej lesnej oblasti. Vyšetrovateľ príde na miesto činu do jednej chatky, v ktorej boli nájdené tri telá - malý chlapček a dievča, starý chlap - malé dievčatko ešte bude po ceste do nemocnice bojovať o život... Masakrálny výjav, ktorý sa mu naskytne pred očami ho ohromí natoľko, že sa ujme celého prípadu. Napriek tomu, že skoro na pol roka sa po Čontošovi zľahla zem, preberie vyšetrovanie a pri práci mu asistuje i mladá psychologička Hana, ktorá píše doktorandskú prácu o povahe vrahov.

Spočiatku si k sebe ťažko nachádzajú cestu, ale napokon si začnú rozumieť a obaja mi počas čítania prirástli k srdcu. Dopĺňali sa ako také puzzle dieliky a nie vždy mi tak ulahodia vyšetrovatelia ako títo dvaja. Uvítala by som aj dlhšie konverzácie medzi nimi dvoma.  

Knižka má len 12 kapitol a číta sa veľmi rýchlo. Autor neretarduje dej siahodlhými opismi alebo omáčkami a vatami, ktoré k ničomu nevedú a iba naťahujú dej do extrémnych rozmerov. Vložil do prípadu dosť temný prvok, a to konkrétne pedofíliu. Túto tému celkovo vôbec nevyhľadávam a zdá sa mi, že naposledy som o nej čítala v severskom krimi Havranie dievča od autorskej dvojice Erika Axla Sunda. A to je asi všetko. Viem, že existuje, ale vo voľnom čase o tom, jednoducho, nechcem čítať. 

Prekvapilo ma teda, že sa tu niečo také začalo rozvíjať... ale napriek osobnej averzii som pokračovala v príbehu, pretože Kozmon túto tému podal citlivo a okrajovo. V podstate sa do popredia dostávalo hlavne psychické rozpoloženie a vývoj dieťaťa poznačeného takouto traumatickou skúsenosťou. 

Čitateľ nazrie aj do spôsobu žitia a myslenia rodičov, ktorí stratili dieťa alebo im dieťa umrelo. Taktiež je v príbehu zásadná i postava teenagera, ktorý obchoduje s drogami a vedie dvojaký život bez toho, aby o tom jeho rodičia čo i len tušili. Najviac ma upútal samotný záver a vyústenie v poslednej kapitole. Vôbec som to nečakala! Aj keď Hankina psychologická profilácia naznačovala čo-to o sociopatii a vývine danej poruchy, absolútne by mi nenapadlo spojiť to s tou danou postavou. Ostala som v nemom úžase a ďakovala som autorovi za epilóg, pretože by som inak ostala dosť naštvaná...

Táto knižka je skvelou, svižnou slovenskou detektívkou, ktorá by podľa mňa ulahodila každému milovníkovi tohto žánru. Aj napriek dosť ťažkej a temnej téme sa číta rýchlo, plynulo a kvôli sympatickým vyšetrovateľom sa dokáže zapísať do srdca. Avšak, fakt ma mrzí, že sa už s Čontošom nestretnem medzi riadkami v nejakej inej knižke... Teším sa teda aspoň na Wolfove prípady.

🌟🌟🌟🌟🌟   5/5