Severský triler Pustina od Stiny Jackson

 

Stina Jackson je švédska spisovateľka, ktorá obdržala cenu za najlepší švédsky kriminálny román a v románe Pustina opisuje ponurú atmosféru švédskych lesov, bažín a odľahlého vidieka, kde každý pozná každého, nikto druhému nič nedopraje a ak sa v ňom už dospievajúci jedinec zakorení, nikdy viac odtiaľ neodíde...

Siahodlhé švédske lesy, krištáľovo čisté jazerá, malebné červené domy na smaragdových pasekách... Ďaleko od civilizácie sa nachádzajú všetky možné negatívne ľudské vlastnosti (zloba, neprajnosť, závisť...), rozkvitajú tam chudoba a kriminalita. Mladé dievčatá ponúkajú svoje telá na zapadnutých parkoviskách a na odľahlých samotách sa dostávajú bližšie k drogám. 

Hlavná hrdinka Liv Björnlundová si svoj osud nevybrala, jej život určila Pustina, kde žila celý svoj život spolu s otcom a synčekom. Po tom, čo ich poznamenala rodinná tragédia, začala pracovať na bezínovej pumpe, kam ju vždy doviezol jej despotický otec Vidar. Liv si celý život pripadala ako vták v klietke - nemohla slobodne konať, rozhodovať sa. Až do chvíle, kedy v opustenej studni v lesoch objavia Vidara mŕtveho. 

Nedovol tmě, aby si mě vzala, to řekla. Dohlédni na to, ať mám hlavu vždycky nad hladinou. 

Nedovol za žádnou cenu, abych se potopila.  (s. 40)

Toto bolo veľmi ponuré čítanie. Keď vezmem do ruky nejaký severský triler/krimi, tak to od čítania aj očakávam a v tomto prípade som nebola sklamaná. Autorka vykreslila ťaživú, dusnú atmosféru jedného zašlého domu na konci dediny, kde sa všetci navzájom poznajú, nenávidia a kde sa darí predaju drog a všemožným diagnózam. Starý otec Vidar bol absolútne odporná postava, ktorá musela o všetkom rozhodovať a kontrolovať svoju dcéru na každom kroku. A to, čo som si vlastne z ich vzťahu neskôr vydedukovala ma znechutilo ešte viac... 

Taktiež je tu skvele opísaná ďalšia linka dvoch bratov, ktorí si privyrábajú predajom drog a jeden z nich má problém so svojou násilníckou povahou až v takej miere, že ho matka vykopla preč z domu. Obaja bratia sa nikde nedokázali zamestnať, pričom jeden z nich má malú dcérku. Túži jej zaobstarať veľký dom a pokojný, šťastný život. Ale vymaniť sa z pazúrov svojej temnej minulosti nebude len také jednoduché. Najmä, keď ho na každom kroku prenasleduje drogovo závislý brat.

„Bolí to, tati?"

„Co?"

„Spálení mozku."

„Asi jo. Musí to hodně bolet."

„Ale proč člověk jí drogy, když to bolí?"

„Protože někdy to bez nich bolí ještě víc." (s. 262)     

Autorka má brilantný rozprávačský talent. Určite v budúcnosti siahnem aj po jej ďalších knihách. Kniha sa číta veľmi rýchlo a na moje počudovanie som ju prečítala až príliš rýchlo. Nemá typické členenie na kapitoly, ale čitateľ sa v texte nestráca vďaka odsekom. Občas sa z prítomnosti presúva do minulosti pre lepšie pochopenie Livinho charakteru. 

To, ako ľudia, ktorí uviazli v Pustine nedokázali vidieť svet v širších súvislostiach, ako nechceli a ani nevedeli odísť niekam za svetlejšou budúcnosťou, a ako ich postupne doslova nakazila svojou toxicitou sa na mňa počas čítania totálne nalepilo. Až do samotného konca som sa nemohla zbaviť slizkého pocitu, ako keby som uviazla v nejakom močiari alebo v bahne a nevedela odtiaľ vytiahnuť nohy. Doslova stiesňujúce, znepokojivé, pochmúrne, miestami depresívne. Ak sa niekto túži počas horúcich letných dní schladiť, okúsiť tieto pocity a pripomenúť si, ako sa má v živote dobre, ak nežije podobne ako postavy v tejto knihe, mal by siahnuť po Pustine.

5/5 🌟🌟🌟🌟🌟