Po trilere Ani nepípni od autora detektívnych príbehov Davida Jacksona som pokukovala od momentu, kedy vyšiel. Mnoho ľudí, ktorí zbožňujú trilery, mi ho odporúčalo, takže som po ňom siahla hneď, ako to bolo možné.
A neoľutovala som.
Jackson píše dynamicky, napínavo, v príbehu nie je hluchého miesta. Dej odsýpa veľmi rýchlym tempom. Čitateľ sa ani nenazdá a bude v polovici knižky. A niekedy potrebujem príbehy, ktoré ma maximálne pohltia, až zabudnem na okolitý svet a len horlivo čakám, kedy sa opäť dostanem do fiktívneho sveta.
Ani nepípni je príbeh o únose. Zdá sa mi, akoby sa pod knižkami s týmto námetom roztrhlo vrece. No neprekáža mi to, pretože si myslím, že táto téma nikdy neprestane byť obohraná. Každý autor sa jej chopí po svojom a v konečnom dôsledku z toho vznikne unikátne dielo s mrazivo prekvapivým vyústením.
Už hneď z prvej kapitoly mi bolo jasné, s kým budem mať medzi riadkami česť. Manželský pár, dvojica psychopatov, sa rozhodne mať deti. Príroda im to neumožnila, a tak sa usilovný, no vo svojej podstate šialený Malcolm rozhodne splniť manželke Harriet sen. Dá jej dcéru. A neskôr ďalšiu... a ďalšiu. Početná rodina = šťastná rodina, no nie?
Dvojica detektívov Cody a Webleyová sa vydajú po stope tohto psychopatického maniaka. Po druhom únose začnú byť čoraz viac nervóznejší. A stopy ich nikam nevedú, neustále narážajú do slepej uličky. Ich dialógy sú však mnohokrát veľmi vtipné, takže odľahčujú mrazivú atmosféru. Najmä Codyho postava je vskutku komická.
Osobné dojmy
V trileroch mám rada výrazné postavy a dobrý námet. V tejto knižke bolo všetko - od výrazného psychopata až po prekvapivé rozuzlenie (o skvele vypracovanom námete únosov ani nehovoriac).
Vyšetrovatelia boli sympatickí. Malcolma som sa vo viacerých prípadoch bála a nechcela by som s ním byť zatvorená v jednej miestnosti ako tie všetky úbohé dievčatká.
Nesmierne ma bavili konverzácie medzi Malcolmom a jeho taktiež psychicky labilnou ženou.
Páčilo sa mi aj vykreslenie miestnosti, v ktorej boli dievčatká zatvorené a vykreslenie ich vnútorného prežívania - každá z nich bola úplne iná a vyrovnávala sa s únosom po svojom. No v ich spoločnej jednote našli silu prežiť.
Ako som už na začiatku spomínala, táto knižka sa číta sama, a to sa mi napokon na príbehu páčilo najviac. Ani pri jednej stránke som sa nenudila. Po dlhej dobe som naďabila na dielo, ktoré vo mne ostane dlhú dobu a ktoré ma od prvej stránky nesmierne bavilo!
Záver ma totálne odrovnal a šokoval. Nečakala som také vyústenie... no dodalo knižke na príťažlivosti.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
LadyNostalgia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára