Od slovenskej autorky Kristíny Ježovičovej som doposiaľ nemala možnosť niečo čítať. A priznám sa, že som o nej pred touto knihou ani nepočula. Zrejme je to spôsobené tým, že tvorbu slovenských autorov cielene nevyhľadávam a keď už tak siahnem len po pár mojich srdcových tvorcoch.
Avšak toto dielo ma milo prekvapilo. Išla som do neho mierne skepticky naladená, no napokon som neľutovala, že som si ho prečítala.
Ježovičová napísala výborne vystavaný YA príbeh o dvoch teenageroch, ktorých kvária rôzne traumy, psychické problémy, nedostatok lásky zo strany rodičov... A ako samotná autorka uviedla na začiatku knihy, napísaním Nevyslovené chcela dosiahnuť nasledovné: "Musíme hovoriť o veciach, čo sa nám dejú, dokážeme tým aj zdanlivo nemožné. Dokážeme tak prežiť.
Túto knihu som napísala, aby som najmenším dodala odvahu prehovoriť.".
Z autorky kniha "doslova vyvrela", keď sa dozvedela o smrti Chestera Benningtona (lídra skupiny Linkin Park). A jeho hudba sprevádza hlavného hrdinu Fredyho počas celého jeho rozprávania. Nie je to ľahké čítanie. Fredyho totiž počas detstva zneužíval nevlastný otec.
Fredyho rozprávanie sa strieda s Violiným, ktorá si prechádza zložitým obdobím dospievania - holduje alkoholu, skúša drogy, háda sa s mamou a strieda dvoch chalanov. Nevie sa rozhodnúť, ktorého z nich naozaj ľúbi. No najmä jej chýba otec, s ktorým sa jej matka rozviedla a málokedy ho vidí, pretože sa živí ako šofér kamiónu a našiel si inú ženu...
Nie sme všetci tak trochu stratení? Každý jeden z nás...
Fredy si spomína na zneužívanie zo strany otca, kvôli čomu sa z neho stal obézny a málovravný chlapec. Pred matkou to tají, pretože jej nechce spôsobiť žiaľ. Rozhodne sa skúsiť šťastie v jednej začínajúcej kapele. Jednak, že aspoň vypadne z domu a vyspieva sa zo svojich démonov, ktorých má v hlave a nedajú mu dýchať...
Každému v tomto svete niečo je. Depky a väčšie depresie a traumy prestriedané zábleskami svetla.
Osobné dojmy
Fredyho rozprávanie ma bavilo oveľa viac než Violino. No na konci príbehu som pochopila, prečo bola aj jej dejová linka dôležitá...
Až mi bolo ľúto, že autorka neprezradila, čo sa s ním dialo ďalej - ako sa mu darilo v kapele, či nezačal chodiť s bláznivou, pojašenou Norou a ako sa s odhalením vysporiadala jeho mama...
Od knižky sa inak nedalo odtrhnúť. Je veľmi pútavo napísaná a našla som si v nej mnoho krásnych, pravdivých myšlienok. Jediné, čo mi trochu chýbalo v príbehu, bol väčší priestor aj na len okrajovo spomenuté neduhy, ktoré napr. trápili Noru (bulímia) alebo Violinho priateľa Martina, no zrejme by toho potom bolo viac a čitateľa by to mohlo miasť...
🌟🌟🌟🌟 4/5
LadyNostalgia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára