Nielen v poslednú dobu rada vyhľadávam severskú krimi a najmä autorov, po ktorých som ešte nikdy nesiahla. Takýto prípad je aj švédska autorka Camilla Läckberg, narodená v mestečku Fjällback, do ktorého, ako som sa dočítala, situuje väčšinu svojich príbehov.
Läckbergová ma ohúrila najmä tým, že sa v príbehoch zameriava na psychologizáciu postáv a nie na množstvo preliatej krvi.
Na oficiálnom slovenskom webe zameranom na severskú krimi sa uvádza fakt o autorke, ktorý sama vyslovila: "Nezaujímajú ma krvavé, či hrozivé detaily príbehu, ale skôr psychologické pozadie zločinu. Práve temná stránka ľudskej povahy je to, čo ma na detektívkach priťahuje najviac a čo považujem na knihách za najatraktívnejšie."
V Bosorke môže čitateľ sledovať viacero časových línií, ktoré v závere do seba perfektne zapadnú:
- súčasnosť
- 17. storočie
- minulosť spred tridsiatich rokov
O knihe
Rozvrstvenie postáv a načrtnutie deja:
V rámci súčasnosti figuruje veľké množstvo postáv - čitateľ sleduje osud slávnej herečky Marie, ktorej dcéra Jessie si prechádza zložitou pubertou.
Mareina bývalá najlepšia kamoška Helen je vydatá za dominantného, prísneho muža Jamesa, vojaka z povolania, ktorý nadovšetko miluje streľbu. Ich syn Sam randí s Jessie a taktiež si prechádza zložitým dospievaním, hromadí sa v ňom hnev na otca i na celý svet.
Potom je tu dvojica vyšetrovateľov - spisovateľka Erika a jej manžel Patrik. Tí sú v rámci vyšetrovania najvýraznejší (aspoň pre mňa), ale okrem nich sú tu aj Gosta, Martin, Mellberg či Paula.
Ďalej tu vystupujú rodičia zmiznutého dievčatka Eva a Peter, staršia sestra dávno zmiznutého dievčatka, kvetinárka Sanna a jej zlá dcéra Vendela. Tá sa po mestečku neustále fláka s miestnymi výrastkami Nilsom a Basseom.
V rámci minulosti, kedy sa čitateľ vracia o 30 rokov späť, možno sledovať najmä myšlienkové pochody vyšetrovateľa Leifa a jeho chorej manželky a rodičov malej Stelly, ktorá zmizla za podobných okolností ako v súčasnosti malá Nea.
Príbeh zo 17. st., ktorý zasahoval až do súčasnosti, je (pre mňa) najnapínavejší a najkrutejší z celej knižky. Píše sa rok 1671 a do Bohuslänu sa po smrti manžela prisťahuje k sestre Britte chudobná Elin s malou dcérkou Märtou. Britta má za manžela miestneho kňaza Prebena, s ktorým túži mať deti, ale nedarí sa jej to. Je zlomyseľná a nesmierne zlá. Na svoju sestru žiarli, pretože ona už má dieťa a Preben jej venuje viac pozornosti. Myslí si, že je to aj kvôli Elinej dcérke.
Intrigy a poverčivosť ľudí zaúradujú v plnej sile a Elin usvedčia za bosorku...
Zo súčasne situovaného deja ma najviac upútal príbeh Sama a Jessie. Šikanovaní miestnou mládežou, najmä Vendelou a Nessom, sa obaja dohodnú na vykonaní pomsty, ktorá má nedozerné následky...
Vyšetrovatelia medzitým pátrajú po zmiznutom dievčatku, malej Nei. Neskôr ju nájdu mŕtvu v lese. Prípad si spoja so zmiznutím druhého malého dievčatka, ku ktorej vražde sa pred tridsiatimi rokmi priznali nerozlučné priateľky Marie a Helen. No svoje priznanie o týždeň neskôr stiahli. Patrik a Paula pátrajú po dôvodoch a snažia sa odhaliť vraha.
Vyčíňa aj v súčasnosti táto dvojica alebo v tom zapletený úplne niekto iný?
Osobné dojmy
Knižka má niečo vyše 500 strán a čítala som ju viac ako tri dni. Príbeh som musela veľakrát odložiť a doslova vstrebať (najmä po pasážach, ktoré sa odohrávali v 17. storočí). Spočiatku som sa do neho ťažko začítavala a myslela som si, že ju ani neprečítam, pretože som prvých 50 strán bojovala s veľkým množstvom postáv. Ťažko som si ich predstavovala a keďže je to moja prvotina od autorky, nechápala som ani ich vzťahové súvislosti a minulosť, ktorá ich spájala. No potom nastal akýsi zlom a som rada, že som sa nevzdala a knižku dočítala. Chytila ma totiž tak, ako už dlho žiadna iná knižka.
Läckbergová sa ňou zaradila medzi moje TOP autorky.
Páčilo sa mi, ako autorka brilantne vykreslila 17. storočie, predpojatosť a poverčivosť obyvateľov malého mestečka, krutosť cirkvi a celkové zaobchádzanie so ženami, ktoré boli označené ako bosorky. Pri mučení nebohej Elin sa mi chcelo plakať...
Taktiež ma veľmi bavilo sledovať mladú lásku Sama a Jessie. Krivda, ktorá bola na nich spáchaná a najmä nedostatok rodičovskej lásky ich priviedla tam, kde sa napokon ocitli. Bolo to nakoniec nesmierne smutné čítanie...
Jediné, čo ma nudilo, boli pasáže s utečencami, ktorých Švédsko prichýlilo, a na ktorých sa odvracala pozornosť vyšetrovateľov. Tí si sprvu mysleli, že za vraždu dievčatka môžu oni. Ale na druhú stranu tým autorka poukázala aj na aktuálnu situáciu v Európe a zlobu mnohých ľudí mierenú na nich.
Záver ma totálne odrovnal - nečakala som takú neuveriteľnú spojitosť s minulosťou, ktorej následky zasahovali do súčasnosti. No toto prekvapenie nechcem viac rozpitvávať, nech na neho čitateľ príde sám.
Zlo je neprítomnosť dobra. Človek sa rodí so sklonom k jednému alebo k druhému. No oboje sa rozvíja alebo utlmuje v závislosti od prostredia a výchovy.🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
LadyNostalgia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára