Olivia Laing - Mesto osamelosti ♥

Mesto osamelosti (O umení byť sám) je knižka ako stvorená pre tých, ktorí mali alebo majú skúsenosť s osamelosťou. Autorka na 230 stranách rozoberá diferencie medzi samotou a osamelosťou, porovnáva vlastné zážitky prežívania tohto priam chorobného stavu s osamelosťou rôznych umelcov, ako boli Andy Warhol či Edward Hopper. Prechádza sa preplneným mestom New York a pozoruje masu ľudí, ktorí sú blízko, a predsa tak nesmierne ďaleko. Objavuje miesta, ktoré inšpirovali daných výtvarníkov a ktoré im ponúkali útočisko z vlastnej mizérie.

Osamelosť v meste má špecifickú príchuť, pretože ste obklopení miliónmi ľudí. Všade je množstvo iných ľudských bytostí, ale napriek tomu ich obyčajná fyzická prítomnosť nestačí na rozptýlenie pocitu vnútornej izolácie.

Táto knižka nie je jednoduchým čítaním. Osobne som ju čítala viac než mesiac, pretože autorkine myšlienky som si dávkovala postupne a mnohé z nich som si musela zapísať, pretože sú viac než výstižné. Olivia Laing prešpikovala pocit osamelosti do kosti, vystihla podstatu tohto stavu a mnohé otázky nechala otvorené, aby si na ne čitateľ zodpovedal sám. Nie je ľahké písať o niečom tak intímnom, ako je tento pocit, a preto autorke skladám veľkú poklonu!

V priebehu čítania sa čitateľ zoznamuje v jednotlivých kapitolách s výtvarníkom Edwardom Hopperom, Andym Warholom,   Henrym Dargerom, Davidom Wojnarowiczom. Autorka skúma prepojenie ich súkromného života s tvorbou, z ktorej jasne šípiť osamelosť, stav izolácie, odcudzenia sa od spoločnosti. Hľadá dôvody, prečo daní umelci kreslili tak, ako kreslili, ako videli realitu, čím sa od seba odlišovali a naopak, čím si boli príbuznými...

maľba Edwarda Hoppera

 Wojnarowiczov svet

"Hoci je človek sám, nie je aj osamelý; a rovnako hoci je človek medzi mnohými, neznamená, že nie je osamelý." - Epiktétos

Osobné dojmy

Po knižke som siahla hneď, ako som uvidela jej názov. Takisto, vydavateľstvo Inaque pre mňa predstavuje záruku kvality, takže po tejto stránke som sa taktiež ničoho neobávala. Letmo som si prečítala anotáciu a krátky úvod a už z prvých riadkov som bola presvedčená o tom, že autorka sa danej témy zhostila výborne. Bola som čoraz viac zvedavá, akým tempom a smerom sa bude uberať zvyšok knihy a aký zážitok mi prinesie.

Najväčšmi sa mi zaryli pod kožu autorkine vyjadrenia o osamelosti, jej úvahy, vlastné postrehy, myšlienky, rôzne teórie, ktoré si preštudovala o danej tematike, vyjadrenia psychoanalytikov na toto "chronické ochorenie bez prínosu". Mnohé výsledky ich štúdií ma prekvapili a šokovali. Dozvedela som sa, že:

• na osamelosť mnohí ľudia umierajú,
• dalo by sa o nej uvažovať ako o chronickej chorobe,
• u ľudí, ktorí ňou trpia, sa spustí tzv. hypervigilancia, t.j. stav nadmernej ostražitosti, s ktorým sa spájajú mnohé zdravotné riziká,
• človek, ktorý je osamelý, sa ocitá v akomsi bludnom kruhu a nedokáže dobre plávať v spoločnosti,
• osamelí ľudia trpia nespavosťou, hypertenziou, slabým imunitným systémom...

Mnohé vyjadrenia sa ma osobne dotýkali. A z mnohých výrokov mi bolo smutno. Opäť opakujem - nie je to ľahké čítanie, myslím si, že ani pre človeka, ktorý sa ešte nikdy s osamelosťou nestretol...

Niektoré pasáže, v ktorých autorka zobrazovala život a dielo daných umelcov, pôsobili na mňa retardačne, ale krásne dotvorili myšlienku celej knižky. Dozvedela som sa viac o živote Andyho Warhola, ktorý ma spomedzi všetkých zaujal najviac a jeho myšlienkové pochody i osobný život ma vskutku dojali i prekvapili.

Osamelosť človeka obrastá ako mach, je ochrannou hradbou brániacou kontaktu bez ohľadu na to, ako veľmi po ňom túži. Osamelosť narastá, rozpína sa a neustále sa obnovuje. Ak sa niekde zahniezdi, nie je vôbec ľahké zbaviť sa jej.

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5

LadyNostalgia