Román Musíme si promluvit o Kevinovi od americkej spisovateľky Lionel Shriver je temným a surovo realistickým čítaním. Žánrovo sa dá zaradiť väčšmi do hororu než trileru.
Autorka prerozprávala na vyše 500 stranách príčiny a dôsledky konania svojho 15-ročného syna, ktorý sa jedného dňa rozhodol, že postrieľa niekoľkých svojich spolužiakov a učiteľku. Dopodrobna opisuje seba ako vášnivú cestovateľku a úspešnú podnikateľku a svoj neskorší život, kedy sa s manželom rozhodli mať dieťa. Zamýšľa sa nad tým, či to bolo šťastné rozhodnutie...
Kniha na mňa pôsobila od začiatku nesmierne pútavo. Vôbec sa mi nežiadalo odkladať ju. Autorka píše veľmi pútavým spôsobom a jej rozprávanie je "na úrovni", prešpikované rôznymi cudzími slovami, zaujímavými zvratmi a úvahami.
Asi po dvesto stranách, kedy sa hlavná rozprávačka príbehu Eva, matka psychopatického syna Kevina, dostáva k jeho narodeniu a postupnému dospievaniu, ma kniha šokovala. Prišlo mi, že Eva vôbec nebola typ, ktorý by mal mať dieťa (lepšie by spravila, keby sa do konca života venuje cestovaniu a písaniu). Po materstve bytostne netúžila a skôr sa stala matkou kvôli mužovi. Od narodenia syna si k nemu nevybudovala skoro žiadny vrelý vzťah, samotný Kevin sa od nej odťahoval. Videla v ňom votrelca a zradcu, keď sa nesprával tak, ako by sa na malého chlapca patrilo. Trpela na popôrodnú depresiu a čo najskôr po pôrode sa túžila dostať späť do práce.
Na jednej strane som od začiatku pociťovala silnú averziu voči Kevinovi. Od začiatku mi bolo jasné, že s tým chlapcom je niečo v neporiadku. Taktiež som nechápala konanie jeho rodičov - prečo ho nezaviedli k nejakému psychológovi alebo terapeutovi, keď na ňom hlavne matka videla, že nereaguje na vonkajšie podnety bežne ako iné deti. Fakt, že do svojich šiestich rokov nosil plienku, tiež nepridával k jeho "normálnosti".
Postupne, kvôli stoickej povahe Kevinovej matky, som začala neznášať aj samotnú Evu (a táto moja antipatia vyvrcholila na konci knižky). Nenávidela Kevina celou svojou bytosťou, avšak stále za ním chodila ako poslušný pes, plnila jeho rôzne vrtochy, akoby zatvárala oči pred jeho pravou povahou a len ju suchopárne prijímala. Brala ho takého, akým je a načo by ho trestala, keď na neho nič neplatilo a život nenávidel už odmalička. K nikomu a ničomu si nevybudoval vzťah a skoro každá aktivita ho nudila k smrti.
Rozmaznávali ho a nič nerobili s tým, že bol presiaknutý nenávisťou, čomu moja hlava fakt nerozumela a nedokázala ich (ne)konanie prijať. Podľa mňa by predišli tragédii, keby ho dali do nejakého nápravnovýchovného ústavu...
Ale i kdyby neexistoval důvod pro bezdětnost, ještě nemusí existovat důvod pro opak. Zodpovědět otázku svého života životem potomků je prostě jen předání břemene té smysluplnosti na další generaci; a tenhle přesun se dá vykládat jako zbabělé a potenciálně nekonečné odsouvání problému. I naše děti tu odpověď zřejme vyřeší rozmnožením, díky čemuž nemusejí nad otázkou přemýšlet a svou vlastní bezcílnost přenesou na vlastní děti.
Najsurovejšie na celej knihe bolo, že Evino rozhodnutie stať sa matkou viedlo k jej celkovému rozkladu osobnosti a v konečnom dôsledku ju to v závere oddelilo od jej bežne zabehnutého života, mimo ľudí (či už priateľov alebo kolegov) a spoločnosť ju navždy onálepkovala ako "matku vraha". Z centra ideálneho amerického života sa presunula na okraj spoločnosti jediným činom svojho psychopatického syna.
Najhororovejším bol pre mňa celkový záver príbehu (medzi iným pre mňa nepochopiteľné Evino rozhodnutie) - tú nechutnú scénu s krvavým nálezom v dome mám stále pred očami.
Ani po dočítaní nepoznám odpoveď na autorkinu pomyselnú otázku, či je vina na strane matky a v jej spôsobe výchovy alebo na strane syna, ktorý od narodenia trpel nedostatkom empatie a odporom k životu...
Už dlho mnou pri čítaní nezmietalo toľko emócií - od prvotného nadšenia, cez šok, napätie, odpor, hnev, až po smútok a des. Toto je jedna z kníh, o ktorých by sa dalo diskutovať hodiny a hodiny.
Knižka bola v r. 2011 sfilmovaná a rozhodne mienim porovnať knižnú predlohu s filmom.
5/5 🌟🌟🌟🌟🌟
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára