Aktuálne som dopozerala seriál Looking for Alaska natočený podľa rovnomennej knižnej predlohy od Johna Greena a musím napísať, že to bol nesmierne kvalitný seriál, na ktorý budem ešte veľmi dlho myslieť (pretože už teraz mi neschádza z mysle a ustavične si v hlave opakujem niektoré scény). Herecké obsadenie bolo taktiež veľmi kvalitné a myslím si, že na tom to celé stálo, pretože obsadiť niekoho dôveryhodného do roly Alasky - od toho záležala kvalita celého tohto projektu.
V konečnom dôsledku som napokon prišla na to, že sa mi seriál páčil omnoho viac než kniha (a pritom Hľadanie Aljašky patrí medzi moje obľúbené od Greena). A tu je zopár dôvodov, prečo je tomu tak:
Dôvod č. 1 - Skvelé herecké obsadenie
Pri čítaní som si užívala najviac postavu Aljašky. Ostatní ma až tak nefascinovali, možno ešte Miles a jeho ustavičné úvahy nad poslednými slovami, ktoré pred smrťou vyriekli rôzne literárne či iné známe osobnosti. No v seriáli to medzi jednotlivými postavami neskutočne iskrilo (a nielen to). Bola tu nádherne zobrazená sila priateľstva, lásky či utrpenia v živote spôsobeného smrťou niekoho blízkeho. Ich herecké výkony boli viac než uveriteľné (posledné dve časti ma dohnali k slzám, a to sa knihe nepodarilo). Taktiež sa mi veľmi páčila herečka obsadená do roly Alasky - Kristine Froseth - takto nejako som si ju pri čítaní predstavovala (miestami možno ešte drzejšiu a arogantnú).
Dôvod č. 2 - Jednotlivé "pranky"
V knihe mi všetky tie ich výstrelky a žarty, doberanie si "nepriateľov" a robenie si rôznych schválností prišli jedným slovom suché. Nemala som z nich zábavný pocit. Avšak v seriáli som sa veľmi smiala, najmä pri tom poslednom, t. j. najväčšom "pranku" všetkých čias. Zbožňujem momenty, kedy ma kniha alebo film/seriál dokážu rozosmiať a tomuto sa to podarilo na plnej čiare.
Dôvod č. 3 - pozadie, ktoré sa skrývalo za Aljaškou
V seriáli sa skoro všetko točilo okolo Aljašky a bolo tu zobrazené všetko to, čo v knihe bolo len miestami mierne načrtnuté a žiadnym spôsobom ozrejmené. Prekážalo mi to v príbehu, a tak som sa veľmi potešila, že v seriáli sa otvorila pomyselná "pandorina skrinka" a skoro všetky jej tajomstvá, dôvody jej konania i správania boli vysvetlené. Mohla som vidieť z akej rodiny pochádzala, jej detailné záľuby, prežívanie a pocity, ktoré v nej vyvolali jednotlivé udalosti... Prišla som na to, prečo a akým spôsobom dala kopačky svojmu staršiemu priateľovi. Jednoducho mohla som ju sledovať všade tam, kde som ako čitateľ musela vidieť len Milesovo prežívanie a skôr jeho prežívanie, keďže bol rozprávačom príbehu. Aljaška však ako postava je omnoho zaujímavejšia a bol jej tu poskytnutý adekvátnejší priestor.
Dôvod č. 4 - Jej obľúbená kniha a iní autori
Opäť vyhráva seriál, čo sa týka knižných preferencií Aljašky. Boli tu zobrazené rôzne detaily jej knižného sveta, ktorý bol v knižnej predlohe len mierne načrtnutý. Veľmi sa mi páčila jej "knižnica budúcnosti", ktorá bola zložená zo stoviek kníh, ktoré si v budúcnosti plánovala prečítať. Nakupovala ich zásadne v rôznych podomových bazároch a antikvariátoch, keďže sa riadila heslom "čím staršia kniha, tým lepšia". Mohla som taktiež vidieť, čo najradšej číta vo svojom voľnom čase. Rada sa zaoberala zložitými úvahami a myšlienkami, ktoré autori ako Marquéz či Vonnegut nastolovali. A napokon, jej hlavná otázka a dilema v jednom "Ako sa dostanem z tohto labyrintu" ma bude mátať ešte veľmi dlho... Jediné čo mi chýbalo bolo, že sa na hodine neprečítala jej esej ohľadom tejto otázky. Určite by to bolo zaujímavé čítanie (nebolo to ani zmienené v knihe, škoda).
Dôvod č. 5 - Záver
Posledné dva diely seriálu boli nesmierne emotívne. Každý divák, ktorý má aspoň trochu empatického cítenia by mi dal za pravdu. Plakala som, smiala som sa spolu s hlavnými hrdinami, ktorí všetky emócie zahrali viac než dokonale. Možno tu sledovať všetky fázy smútku, ktorý so sebou prináša správa o smrti niekoho blízkeho. Jedným slovom, záver bol jednoducho bombastický.
V knihe ma konečné rozuzlenie nesmierne prekvapilo, ale to bolo asi tak všetko. Ostala som z tragického konca smutná, no seriálom sa moje emócie tisícnásobne vygradovali.
Takže, je to smutné napísať, ale seriál veľmi pomohol Greenovej knižnej predlohe (a asi by to tak nemalo byť, seriál by mal knihu len "dopĺňať"). V tomto prípade seriál predčí knihu a krásnym spôsobom ju dotvára. ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára