S. King - Dlouhý pochod

Konečne som si prečítala Dlouhý pochod od môjho obľúbenca Stephena Kinga. Bol to jeden z mála titulov, ktorý som od neho ešte nečítala. A musím uznať, že je to jeden z jeho nesmierne vydarených kúskov.

Pri čítaní tohto titulu sa buď stanete čitateľom, ktorého okamžite od prvých strán vtiahne knižka do deja, alebo čitateľom, ktorého budú jednotlivé stránky nudiť (pretože v konečnom dôsledku sa toho na skoro tristo stranách veľa neudeje). Takže buď vás táto knižka doslova "rozcupe na kúsky" a na jej konci ostanete tupo hľadieť do prázdna s návalom rozporuplných emócií, alebo vás tento titul nechá chladným s priemerným pocitom nadšenia. 

Ja patrím rozhodne do prvej kategórie čitateľov (a ďalej podrobnejšie rozoberiem prečo).

Každý máme ve svém nitru místa, kde prší takřka neustále, kde jsou stíny vždycky dlouhé a lesy plné příšer. Je dobré najít v sobě hlas, jímž dokážeme hrůzy těchto míst vyjádřit a alespoň přibližně je popsat, aniž bychom zároveň popírali průzračnost slunečních paprsků, které naplňují tak velkou část našeho každodenního života.

 Dlouhý pochod je knižka, ktorá balansuje na pomedzí žánrov horor/triler. Dej vyznieva vcelku jednoducho - v máji sa v Amerike odohráva jedinečný závod s názvom Dlhý pochod, ktorej pravidlá sú nekompromisné. Sto mladých chalanov, ktorí ešte nedovŕšili vek 18 rokov, sa nesmie odchýliť z vytýčenej trasy, ktorú majú určenú, nesmú zastaviť alebo spomaliť svoju chôdzu, inak dostanú napomenutie. Po troch napomenutiach ich zastrelia vojaci. Nie je podstatné, kto je najrýchlejší, ani kto ako ďaleko dôjde. Prežiť však môže len jeden.

Na začiatku sa čitateľ zoznámi so zopár mladými chalanmi, ktorí sa rozhodnú (ne)prežiť túto súťaž a dokázať niečo sebe i svojej rodine. Zoznámia sa s tajomným majorom, ktorý má na starosti tento pochod a ten im zaželá na ich ceste veľa šťastia. O deviatej sa zoradia na pomyselný štart a dlhočizná chôdza sa môže začať...

Od začiatku, ako začali kráčať, som s nimi prežívala všetky bolesti. A tá ich bolesť nastupuje pomaly, plíživo, drsne, až kým ich nezbaví zdravého úsudku a svojprávnosti. Počas čítania ma šokovalo niekoľko vecí:

• už len fakt, že sa takí mladí chalani (najstarší mal len 17 rokov) rozhodli ukončiť svoj život tým, že sa prihlásili do takejto už na prvý pohľad nezmyselnej súťaže, pretože ich šance na prežitie sú viac než mizivé. Ich osobné dôvody v priebehu deja neboli bližšie špecifikované, ale medzi riadkami sa mohol čitateľ dovtípiť, že buď si tým chceli niečo dokázať alebo len jednoducho neboli v živote šťastní a vzdali to hneď na začiatku,
• spôsob ich "vyprázdňovania", ktorý bol fakt drsný - močili tak, že kráčali pospiatky a kadili doslova v pol minútových intervaloch (ak na niekoho prišla hnačka, mal smolu), kedy sa na nich mnohí diváci z okolitej krajiny pozerali,
• nedostatok spánku, ktorý sa postupne podpisoval na ich psychike a správaní (jeden z nich dopadol veľmi zle už po dni nepretržitej chôdze, kedy rezignoval na svet, aj na pravidelný príjem vody a jedla, a len kráčal a kráčal ako zautomatizovaný robot), 
• v neposlednom rade jedna postava, ktorá kráčala ako posledná a skoro po celý čas na nej nebolo badať žiadne známky únavy. No históriu súťaže poznala lepšie, ako ktokoľvek iný a keď opisovala tých, ktorí naposledy prežili Dlhý pochod, bolo to viac než nechutné (na jeho opis dokaličených nôh víťaza asi ešte dlho nezabudnem...).

Jednotliví súťažiaci padali ako muchy. Bolo pre mňa priam neznesiteľne nepohodlné čítať o ich utrpení. Doslova sa do mňa cez riadky zažrala ich bolesť. A po dvesto stranách som už nemohla uveriť, ako tí "najsilnejší" dokázali bez prestávky chodiť vyše tri dni...

Najednou ho napadlo, jestli by jim nebylo všem líp po smrti, ale hned tu myšlenku bázlivě zahnal. Nebyla to však pravda? Myšlenka na něj neúprosně dorážela. Bolest chodidel se dokonce ještě zdvojnásobí, možná ztrojnásobí, a přitom už teď byla nesnesitelná. Navíc bolest sama o sobě nebyla to nejhorší. Nejhorší byla smrt, neustálá smrt, pach mršiny, který se mu usadil v nose. 

Dlhý pochod je kniha, na ktorú budem myslieť donekonečna a ešte ďalej. Rozhodne sa zapísala k tým obľúbenejším, ktoré mám od miláčika Kinga. V budúcnosti si ju určite ešte niekedy prečítam. Čítanie tejto knihy doslova bolelo. A to sa mi zatiaľ nestalo pri žiadnom diele. Autor opäť preukázal svoje majstrovstvo.

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5