Je nutné myslieť, neodvratne nutné! Lebo veď už
sa blíži tíško, bez šumotu, zo všetkých strán, zhora
i zdola, s istotou neodvrátiteľnou, práve ako
prírodný zákon. A nemôž´ ujsť pred ňou, nemôž´...
Blíži sa čierna, strašná noc! Niet spôsobu odohnať
ju. Rozsvietiš všetky svetlá - tým väčšia istota,
že je už tu. Zhasíš - vrhne sa na teba, obkľúči
ťa, jako dolores inferni. Och, nemôž´ ujsť, nemôž!
Blíži sa a začne trhať ducha, mozog i srdce
zdedenými vinami mnohých storočí. Duch žízni po
svetle, chce mať istoty - aspoň istoty stredovekého
ľudstva: vieru (och, vieru, akúkoľvek vieru),
a mozog zláme mu krídla večnými pochybovačnými
invektívami. A srdce bude plakať, bude...
Nemôž´ ujsť, nemôž, je nutné myslieť ďalej,
neodvratne nutné!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára