Nuda od A. Moraviu

Pocit nudy se ve mně rodí z pocitu, že skutečnost je nesmyslná, že nestačí nebo není schopna přesvědčit mě o mé vlastní existenci.

Keď som začala čítať Nudu od talianskeho prozaika Alberta Moraviu, nevedela som ju pustiť z ruky už od prvej strany. A každou ďalšou stranou ma nútila zamýšľať sa nad vecami, o ktorých som predtým vôbec nepremýšľala, ako napr. o nude, čo je nesmierne výstižný názov diela (ale nudu čitateľovi rozhodne neponúkne).

Celá knižka je plná úvah o živote, láske, pocite nudy, dôsledkoch svojich činov a musela som mať po ruke ceruzku, aby som si zaznačovala tie najkrajšie a pre mňa najhodnotnejšie výroky.

Hlavná postava Nudy je mladík, ktorého celý život sprevádza neznesiteľný pocit nudy. Je maliarom na voľnej nohe a tento pre neho priam existenciálny pocit, ktorý je bežnou súčasťou jeho vlastného ja, vníma ako "rozptýlenie, zabavenie a zabudnutie" v jednom. Túži sa z neho vymaniť, ale na druhú stranu je ňou do morku kosti prešpikovaný, takže rezignuje a riadi sa jej nevyslovenými pokynmi.

Hlavná postava príbehu maľuje, aby sa prostredníctvom umeleckého vyjadrenia snažila obnoviť svoj vzťah ku skutočnosti, ale márne. Z akej takej letargie a apatického delíria ho vytrhne až posadnutosť, ktorú začne cítiť k mladej dievčine Cecilii. Tá si ho svojou rafinovanosťou a manipuláciou omotá okolo prsta a čitateľ na konci diela zrazu vôbec nevie, kde sa ukrýva pravda a koho správanie či konanie je dobré/zlé.

Lidstvo se dělí do dvou velkých skupin: na ty, kdo nad nepřekonatelnou překážkou mají chuť někoho zabít, a na ty, kdo naopak mají chuť zabít sebe.

Dielo Nuda sa stalo mojou knižnou "láskou na prvé prečítanie". Myslím na neho neustále, dlho po prečítaní a zrejme na neho myslieť ešte budem. A určite si ho do budúcna prečítam opäť. Ako dosť vyberavý typ čitateľa som pri ňom pociťovala hádam celú paletu emócií, od vzrušenia až po hnev. Veľmi sa mi páčili milostné pasáže, ktoré hlavný hrdina prežíval s Ceciliou a ako miestami výstižne porovnával jej krásu s prírodou. V knižke jednoducho niet hluchého miesta, ktoré by nudilo. A páči sa mi ten paradox, keďže sa knižka volá "nuda" a dlho ma kvôli tomu odrádzalo prečítať si ju.

Připomínala mi plnou sklenici naklánějící se stále víc ke mně, jako by mi chtěla dát možnost, abych se napil.

Toto dielo by si mal prečítať každý, kto od velikána Moraviu doposiaľ nič nečítal, pretože ako prvé dielo od neho je to výborný začiatok. A tiež ju odporúčam každému, kto je v literatúre náročnejší a chce sa popri príbehu zamýšľať nad rôznymi úvahami o živote, láske či samotnej nude. Rozhodne sa po prečítaní tohto diela každému zmení pohľad na "nudu". To, ako autor o nej uvažuje, je veľmi inšpiratívne.

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5