streda 26. februára 2020

Mary Kubica - Dobré dievča


Tento mesiac som mala dosť veľký problém začítať sa do nejakej knižky a máloktorá knižka si udržala moju plnú pozornosť alebo vôbec moje premýšľanie a nejaké hlbšie dumanie nad ňou. Dobré dievča snáď už nadobro prelomilo túto pomyselnú kliatbu, pretože pri nej som sa rozhodne nenudila a bolo mi až ľúto, keď som ju musela odložiť. 

Prekáža mi označenie "medzinárodný bestseller", ktoré je na obale a neskutočne ma irituje nielen pri tomto titule. Opäť je to len aká-taká nálepka kvôli väčšej predajnosti, no len inak prekrásny obal zbytočne pohlcuje (pre mňa) bezvýznamným balastom.

Príbeh je prerozprávaný z dvoch náhľadov na celú situáciu okolo únosu a zmiznutia jednej osoby - z minulosti a zo súčasnosti. Taktiež je prerozprávaný z pohľadu rôznych osôb, čo dodalo príbehu na atraktivite i pútavosti, a to z pohľadu matky unesenej, samotného vyšetrovateľa prípadu i únoscu. Tieto tri osoby sa dokonale prelínali a príbeh dopĺňali tam, kde bolo potrebné.

V skratke, dievča Mia, po ktorom je pomenovaná celá kniha, sa jedného dňa stretne v bare s chlapom, o ktorom by si ani v najhoršom sne nepomyslela, že sa stane jej únoscom. Padnú si do oka a spočiatku z nevinne pôsobiaceho flirtu sa vykľuje desivé vydieranie, prepad a následný únos. 

Neviem o nej veľa. Dostal som fotku. Rozmazaný záber z auta spred stanice, asi tak zo štyroch metrov, motala sa tam kopa iných ľudí, tak mi jej tvár zakrúžkovali červeným perom. Na zadnej strane je meno Mia Dennettová a adresa. Objednávku som dostal asi pred týždňom. Také niečo som ešte nikdy nerobil. Okradnúť, to áno. Alebo zmlátiť. Zastrašiť. Ale únos? Smola, potreboval som prachy. Pár dní som ju sledoval. Viem, kde nakupuje, do ktorej čistiarne chodí, kde pracuje. Zatiaľ som s ňou nehovoril. Neviem, aký má hlas. Ani aké má oči, ako vyzerá, keď sa bojí. Čoskoro to však zistím.
Táto kniha ma neskutočne dostala, a tu je niekoľko dôvodov, prečo je tomu tak:

 ♥ na prvom mieste sa mi najviac zapáčil perfektne zobrazený štokholmský syndróm, kedy sa obeť zamiluje do svojho únoscu (aj keď tu by sa dalo polemizovať o tom, či sa únosca Colin nezamiloval do Mie na prvý pohľad už v bare, a preto sa rozhodol tak, ako sa neskôr rozhodol),

 ♥  prostredie opustenej chaty uprostred lesa bolo nesmierne prekrásne a podmanivé. Páčilo sa mi, že to prostredie iba dopomáhalo k celkovej atmosfére intímneho zbližovania sa obete a únoscu a že ich spojilo aj v rámci ich osobných svetonázorov a samotných osobností (až si napokon obaja začali postupne predstavovať opustenú chatu v lese ako pomyselný raj na zemi, kde nie sú ľudia, ktorí by ich otravovali, ani žiadne starosti a problémy okolitého sveta),

 ♥ perfektne tu bol načrtnutý deštrukčný vzťah medzi otcom a dcérou, ktorý sa neskôr preniesol na jej problémy s mužmi a vyústil až do lásky ku vzorovému sociopatovi,

♥ asi v polovici knižky som si uvedomila, že ja vlastne sympatizujem s únoscom a dúfam, že si on a Mia k sebe nájdu cestu. Autorke sa fakt dokonale podarilo preniesť emócie a myšlienky z postáv do čitateľa. Veľmi ma dojala posledná scéna odohrávajúca sa v chate, ako to celé napokon vypálilo a mala som slzy na krajíčku,

♥ na neposlednom mieste sa mi páčilo to, že v príbehu nie sú tzv. hluché miesta a dej odsýpa dynamickým tempom, ktorý čitateľa strhne a nepustí, ale zároveň dáva priestor na hlbšie zamyslenie sa nad postavami a priebehom deja.


Vyratúvame, čo jedného dňa podnikneme. Pôjdeme na večeru. Pustíme si film. Doprajeme si to čo ostatní. Vyhlási, že je unavená, a poberie sa do spálne. Ale ja viem, že je smutná. Rozprávame sa o budúcnosti, no ona v hĺbke duše pochybuje, že my dvaja máme budúcnosť.
Jediné, čo mi prekážalo, boli posledné tri strany, ktoré si autorka mohla odpustiť a dala ich tam zrejme preto, aby prekvapila čitateľa v samotnom závere a zvrátila všetky skutočnosti a taktiež Miinu v podstate dobrosrdečnú povahu. Za mňa to tam fakt nemuselo byť a tieto tri strany iba zmiatli moje dovtedajšie myšlienkové pochody a dali záveru iný ráz. Bola by som radšej, keby vo mne doznievajú emócie z poslednej scény, ktorá sa odohrala v chate a ostatné keby nechala autorka otvorené...

Veľmi som si však obľúbila hlavnú postavu Miu, okolo ktorej sa celý príbeh točil. A rovnako aj pohnutý životný osud jej únoscu Colina. Autorka prerozprávala dosť nevšedný príbeh, ktorý sa ma (najmä v závere) výrazne dotkol a hltala som stranu za stranou.
Bola by som zvedavá na ďalšie jej počiny...

🌟🌟🌟🌟🌟  5/5


  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára