Dielo Izolovaní od brilantného nemeckého spisovateľa (nielen) psychotrilerov Sebastiana Fitzeka patrí medzi tie knižky, ktoré čitateľ musí (či chce alebo nie) prečítať na jeden ťah. V rámci deja niet hluchého miesta, nie je ani dôvod na odkladanie príbehu na neskôr, čitateľ sa nenudí ani nie je unavený z príbehu a množstva informácií... Všetko odsýpa hladkým a rýchlym tempom. Na konci je človeku ľúto, že pretáča poslednú stranu (a aj tá je nesmierne sofistikovaná a dokonca vtipná).
Túto knižku napísal autor v spolupráci so súdnym lekárom a uznávaným odborníkom v oblasti forenznej medicíny prof. Michaelom Tsokosom a jeho prísun do diela dosť cítiť, pretože tak pútavo, desivo a zároveň profesionálne opísané pitvy by samotný autor bez praxe v danej oblasti určite nezvládol...
V príbehu vystupujú dve hlavné postavy, okolo ktorých sa odvíja hlavná dejová linka a ktoré na seba počas skoro celého príbehu ani len nenarazia, no sú vzájomne prepojené a snažia jedna druhej pomôcť. Je to ilustrátorka komisov Linda, ktorá sa utiahne na odľahlý ostrov Helgoland, aby sa skryla pred psychopatickým bývalým priateľom a zároveň, aby sa vedela sústrediť na prácu. A súdny lekár Paul Herzfeld, ktorý si prechádza nie práve najlepším životným obdobím...
Počas pitvy Paula vyruší niečo veľmi neobvyklé... odkaz určený pre neho strčený v lebke mŕtveho muža, na ktorom je napísané meno jeho dcéry a číslo mobilu mŕtveho muža, na ktoré narazila zhodou okolností Linda. Tá sa odhodlá zdvihnúť telefón a zúfalý Paul ju presvedčí, aby urobila pitvu a obhliadku mŕtveho muža. Je totiž viac než len presvedčený o tom, že v mŕtvole sa bude skrývať ďalší odkaz, ktorý ho privedie k unesenej dcére. Kvôli nepriaznivému počasiu sa nedokáže dostať na ostrov včas, a tak sa začnú preteky s časom, kedy je každá minúta vzácna, pretože Herzfeldovej dcére ide o život.
Ako som hneď v úvode spomenula, najviac ma na tomto diele bavil fakt, že rýchlo ubiehalo. Fitzekove diela sú jednoducho zárukou rýchleho čítania. Jeho knižky sa nedajú čítať inak než na jedno posedenie. Čitateľ sa musí dozvedieť, čo bude ďalej a mnohé kapitoly sú ukončené takým spôsobom, že bez toho, aby sa vrhol okamžite na ďalšiu, to ani nejde. Nepoznám iného autora, ktorý by takým nenásilným a veľmi účinným spôsobom dokázal čitateľa pripútať k čítaniu. Takže toto je pre Fitzeka obrovským plusom.
Veľmi sa mi taktiež páčilo prostredie príbehu - márnica - a pitvy, taktiež vtipné konverzácie, ktoré odľahčovali mrazivú, ťažkú a brutálnu atmosféru počas priebehu mnohých pitiev a opisov zavraždených tiel. Fitzekove mŕtvoly totiž nie sú len takými "obyčajnými" mŕtvolami, pretože z jeho opisov (a určite v tomto prípade zohral veľkú úlohu aj odborník Tsokos) by sa nejednej slabšej povahe zdvihol žalúdok - a tu radšej napíšem malé upozornenie, pretože fakt toto dielo nie je pre slabé žalúdky a precitlivelé povahy, čo sa týka krvi a vrážd.
Pri jednej veci som však počas čítania musela pretočiť oči, a to sa týkalo hlavnej hrdinky Lindy, ktorá síce spočiatku prejavila istú nechuť z toho, že by sa mala pustiť do prvej pitvy vo svojom živote, ale potom ju bez najmenších problémov celkom zvládla a rezala mŕtvemu mužovi hrdlo, akoby to mala v krvi odjakživa. Nemyslím si, že v reálnom živote by žena bez akejkoľvek predošlej praxe dokázala vykonať pitvu, aj keď ju inštruoval po telefóne profesionál. Brala som to však s rezervou a zabávala sa pri tom. V konečnom dôsledku mala u mňa kladné body za odvahu a divokosť a aspoň mi neliezla na nervy, pretože v príbehu sa vyskytovala dosť často.
Ďalšia vec, ktorú Fitzek v tomto diele načrtáva, je zle nastavený súdny systém v krajine. Daňový podvodník dostane vyšší trest než muž, ktorý znásilní ženu alebo pedofil. Je to smiešne a autor tým nastavil spoločnosti zrkadlo.
No a na mieste, kde zvyknú bývať nudné autorské poďakovania a mená všetkých tých, ktorí sa podieľali na výtvore diela a bez ktorých pomoci by sa autor nepohol ďalej, čitateľa milo prekvapí a pobaví Pitevná správa. :-) Fitzek proste vie a to, čo robí, robí viac než dobre!
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára