Vonku krásne poletujú snehové vločky a nie je nič lepšie, ako sa zabaliť do teplej deky s horúcim čajom a skvelou knihou, od ktorej sa nedokážete odtrhnúť a úplne zabudnete na okolitý svet. Tu je zopár knižných tipov, pri ktorých sa mi to podarilo. Sú to diela, ktoré rozhodne stoja za pozornosť a pri ktorých sa budete desiť. Taktiež sú to diela, na ktoré budete ešte dlho po ich prečítaní myslieť...
Prvým tipom na mrazivé čítanie je severské krimi Gaštanko od dánskeho spisovateľa Sorena Sveistrupa. Od začiatku až do úplného konca bude čitateľ na pochybách, kto je vlastne vrahom. Z tohto diela bude mať taktiež čitateľ pocit, ako keby čítal mix žánrov horor/triler/detektívka. Vraždy, ktoré tu sú opisované, sú veľmi brutálne a desivé. Jediné, čo mi trochu prekážalo, boli hrdinovia z politického prostredia (celkovo neznášam, keď sa do literatúry mieša politika), no to bola iba moja osobná nesympatia.
Autor tu opisuje myšlienkové pochody jednotlivých detektívov do maximálneho detailu, čo bolo miestami pozitívne, no niekedy ma to iritovalo, pretože kým sme sa takýmto štýlom dostali k akcii a vyústeniu, musela som sa prelúskať aj tromi-štyrmi stranami úvah, konšpirácií, teórií.
V konečnom dôsledku je to však kniha, ktorá mi ostane dlho v pamäti, už len kvôli tým brutálnym vraždám, ktoré sú naozaj invenčné a zvrátené. No určite sa nezapíšem do radu tých, ktorí budú po prečítaní tohto diela pozerať s nechuťou na gaštanových panáčikov...
Ďalšie mrazivé čítanie sa týka knižnej trilógie od španielskej autorky Dolores Redondo. Prvá časť má názov Neviditeľný strážca a nie je na fotke, pretože ju nemám vo svojej knižnici (všade je už vypredaná, nedostatkový tovar, hm, snáď sa ku mne jedného dňa dostane), ale čítala som ju, keď som ju mala požičanú z knižnice a nesmierne ma uchvátila. Myslím na ňu aj dva roky od jej prečítania. Autorka totiž v rámci detektívneho žánru kombinuje prvky mytológie, a to je veľmi pútavé, novátorské a (nielen) v tomto žánri obohacujúce. Druhá časť s názvom Dedičstvo kostí trochu zaostáva za dynamickosťou prvej časti, ale nie je to vo všeobecnosti zlý diel. Ubieha však pomalším tempom a mytologickosť ide mierne do úzadia. Posledná časť Oběť bouři nevyšla v slovenčine a ešte sa na ňu len chystám. Sama som zvedavá, či bude taktiež zaostávať za úžasnosťou prvej časti alebo zavŕši celý príbeh s hlavnou hrdinkou, kriminálnou inšpektorkou Amaiou Salazarovou, vo veľkolepom štýle.
Na okraj ešte spomeniem, že v prvej časti sa vyskytla legenda ohľadom bájneho Basajauna, hominida, ktorý sa stará o zachovanie rovnováhy v lese.
V druhej časti to bola bájna bytosť z baskickej mytológie Tarttalo a v záverečnej časti to bude mytologická bytosť Inguma, ktorá kradne spiacim deťom dych.
No a na záver je to psychologický triler Bez výstrahy od anglickej autorky Mary Torjussen. Knižka pôsobí na prvý pohľad (aspoň pre mňa) nenápadne a nezaujímavo. Aj som sa do nej púšťala s pocitom absolútnej nudy a nezáujmu. Nečakala som, že ma od prvých strán úplne vtiahne do deja a že nad dejom budem celé dni premýšľať. Autorka sa v maximálnej miere zahráva s mysľou čitateľa. Prvú polovicu knižky mi hlavná hrdinka Hannah bola sympatická a držala som jej palce, no a v druhej polovici som už začínala pochybovať o jej nevinnosti a v závere sa mi už úplne znechutila...
Dej v skratke: Hannah jedného večera príde z firemného večierka natešená domov, celá vzrušená mieri za svojím priateľom, s ktorým šťastne žije už štyri roky, keď zrazu zbadá, že všetky jeho veci z domu zmizli. Nenájde ani jeho číslo, účty, fotografie, maily, nič. Akoby sa vyparil z jej života a ako keby ani nikdy neexistoval... Celá zúfalá sa pustí do pátrania po jeho osobe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára