Klub samovrahov je sci-fi román pojednávajúci o svete, v ktorom technológie pokročili do takej miery, že nesmrteľnosť si môže dovoliť už takmer každý. Svet je však naďalej rozdelený na vrstvu bohatých a chudobných, ktorí si nemôžu dovoliť žiť večne a patria do tzv. skupiny sub-100. Mnohí z nich skončia ako darcovia orgánov.
Avšak, tí, čo chcú dokázať, že si zaslúžia nesmrteľnosť, každý deň musia dokazovať svoju vrúcnu oddanosť životu. Správajú sa tak, aby nič nemohlo ohroziť ich zdravie. Pravidelne cvičia, konzumujú zdravú stravu, chodia skoro spať, počúvajú len upokojujúcu hudbu a vyhýbajú sa mäsu, cukru, rôznym negatívnym vplyvom...
V tomto svete však existuje skupina ľudí, ktorí bojujú proti novému rádu večného života. Nazývajú sa Klub samovrahov. Nepáči sa im koncept nesmrteľnosti a keďže ich telá nedokáže len tak hocičo zahubiť, skúšajú spôsoby, ako čo najefektívnejšie demonštrovať proti "dokonalému" systému. Táto skupina sa pravidelne stretáva na vopred dohodnutých miestach a doprajú si všetko zakázané, čiže koncerty, mäso, pivo...
V románe čitateľ sleduje životy dvoch hlavných hrdiniek. Jedna z nich, Lea, patrí k životaschopným a oslávila storočnicu. Má lukratívnu prácu, luxusný byt, príťažlivého partnera... Svoj život má nalinajkovaný podľa nových pravidiel. Lenže, jedného dňa cestou do práce uvidí na druhej strane chodníka svojho očividne zostarnutého, chorľavého otca, ktorého dlhé roky nevidela. Unáhlene vstúpi na vozovku a systém jej čin vyhodnotí ako pokus o samovraždu. Vláda začne starostlivo sledovať každý jej krok.
Druhá postava patrí do skupiny sub-100 a volá sa Anja. Má ťažko chorú matku, ktorej hrozí, že sa stane darkyňou orgánov, pričom by po celé tie roky ležala pri plnom vedomí na posteli. Pracuje v jednom bistre a je súčasťou Klubu samovrahov. S Leou sa stretne v rámci podpornej skupiny, ktorú musia povinne navštevovať kvôli nariadeniu vlády.
Kniha ma sklamala. Koncept je viac než výborný, ale autorkino opísanie ma jednoducho sklamalo. Čakala som viac. A hlavne, očakávala som väčší priestor venovaný Klubu samovrahov, keďže sa podľa nich volá celý román, a určite aj nejaké anarchistické činy z ich strany. Namiesto toho sa celá knižka venuje Leiným myšlienkovým pochodom, ktoré sú rozpoltené - na jednej strane túži ostať súčasťou životaschopných, na druhej strane vidí, že je to zle nastavený systém, ktorý zobral ľuďom slobodu a mnohí kvôli nemu trpia.
Veľmi sa mi páčil koniec. Nebudem ho tu SPOILERovať, ale autorka sa s ním vyhrala presne podľa môjho vkusu. Po jeho dočítaní som ostala chvíľu zasnene pozorovať okolie bez toho, aby som ho v skutočnosti vnímala. A konečne som sa dočkala brutality, krvi a tragickej drámy.
Už je to približne týždeň po prečítaní tohto diela a musím sa priznať, že mi pomaly, ale isto ďalšími plynúcimi dňami vyšumí z hlavy. Napriek tomu neľutujem, že ho mám v knižnici, pretože v sebe skrýva originálnu ideu o inak nastavenom svete, z ktorého idú zimomriavky. Mohol byť však opísaný s väčšou dávkou akcie, drámy a krviprelievania...
🌟🌟🌟 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára