Z kmeňa sa odlupovali hnilobné kôry
a do môjho krvného obehu sa dostávali
zmesi miazgy a krvavej smrti.
Okolo krku sa mi obtočili liany
zložené z tvojho mäsa.
Vraj by som sa nemala báť lesa.
No stretla som teba.
Vrany mi nad hlavou predviedli svoj posmrtný tanec.
Do lona mi spadli ich kosti, chrupavky, perie a oči.
Potretá miazgou som kráčala v ústrety
k tebe.
Žiarivé nebo sa so mnou pomaly
a nežne
milovalo.
Zatvorila som oči a započúvala sa do ticha.
Všetko vôkol stíchlo a spomalilo svoj dych.
Tvoja vôňa
mi vyrazila dych.
Našla som najväčší strom zo všetkých stromov
a obtočila okolo neho svoje ruky, svoje telo,
spojila s ním svoje krvavé lono.
Z trávy sa na nás pozeralo tisíce očí.
Vzdychali ťažko,
hltali naprázdno.
Tvoja vlhkosť sa stala mojou.
Už nič nebude, ako predtým.
Moje srdce sa pootvorilo, aby mohlo opäť stvrdnúť.
Vypadli mi všetky vlasy
a z nechtov mi ostali len obrysy.
Tvoj krivý úškľabok mi zatiaľ vypaľoval do hlavy
dieru.
Hovoria tomu výpadky,
ja som to nazvala mojou súkromnou
nočnou morou.
Odetí do večnosti,
vyparili sme sa do rannej hmly.
Niet zázraku v spojení s krvácajúcim lesom.
LadyNostalgia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára