Jennifer Brown - Hate List

Knižka Hate List od autorky Jennifer Brown ma od začiatku až do konca nenechala chladnou. Prežívala som pri nej rozporuplné emócie, od smútku, hnevu, frustrácie až po nostalgiu. Nie je to veselé čítanie. Nad celým príbehom sa vznáša čierny mrak plný smútku nad stratou blízkeho, hnevu na spoločnosť a depresie zo stavu sveta i vlastnej rodiny.

Po dlhej dobe sa mi do rúk dostala kniha, ktorá ma rozosmútila a zanechala vo mne stopu. Je to kniha, ktorá v sebe nesie isté posolstvo a rozhodne by si ju mal prečítať každý. Primárne je síce určená mladším ročníkom, ale myslím si, že za srdce chytí každého, bez výnimky. 

Hlavná hrdinka príbehu Valerie trpí silnými depresiami, pretože pred pár mesiacmi jej priateľ Nick postrieľal svojich spolužiakov na strednej škole. Následne zabil sám seba. Pokúšala sa ho počas streľby zastaviť, čím zachránila jeden život, ale nepodarilo sa jej to. Nick strieľal podľa zoznamu ľudí, ktorých Val nenávidí, a tak ostala podozrivá zo spoluúčasti. Okrem iného boli na zozname ľudia a veci, ktoré nenávideli obidvaja rovnako (spolužiaci, ktorí ich šikanovali; rodičia, ktorí sa neustále hádali a obchádzali ich...). Pre ňu to boli len obyčajné slová, vďaka ktorým zo seba na papier vyliala frustráciu, hnev a žiaľ. Lenže pre neho sa stali cieľmi k odstráneniu.

Po lete, cez ktoré sa Val snažila spamätať a psychicky zotaviť, sa musí vrátiť späť do školy. Nenávistné a odsudzujúce pohľady spolužiakov a aj nepochopenie zo strany vlastných rodičov jej neustále pripomínajú, čo sa stalo a čoho bola súčasťou. Nielen, že sa musí vysporiadať so smrťou vlastného priateľa, ale najmä s dôsledkami jeho činov. Každý deň musí hľadieť na bolesť skrývajúcu sa v očiach spolužiakov a rodiny. 

Instinkt mi velel probodnout ji pohledem. Říct jí, co vím o štěstí - že nikdy nevíš, kdy se promění v hrůzu. Že nikdy dlouho nevydrží. Že jsem štěstí dlouho neznala, dokud mi Nick nevstoupil do života, a že by s tátou měli vědět proč. Že mimochodem taky nikdy není šťastná, jestli si nevšimla.

Príbeh začína výpismi novinových článkov zo dňa streľby na americkej strednej škole, výpovede rôznych študentov, ich rodičov, podrobné opísanie celej situácie zo strany reportérky. K rozprávaniu sa postupne pridáva hlavná hrdinka Val, ktorá sa po lete musí vrátiť späť do školy. Nemôže si dovoliť prestúpiť na inú školu, pretože jej otec je uznávaným právnikom, ktorý si dlhé roky budoval kariéru a taktiež nechce svojho mladšieho brata odtrhnúť od kamarátov tým, že by sa odsťahovali. Aj tak by to bolo zbytočné, pretože o danom prípade sa dozvedel celý svet. Všade, kam by sa pohla, by bola za vyvrheľa a podivnú samotárku. Pomyslela si, že takto sa aspoň vráti do známeho prostredia a pokúsi sa odčiniť čin, na ktorom sa chtiac-nechtiac podieľala.

Spočiatku sa v rámci deja strieda minulosť (ako sa presne udial celý osudový, temný deň) s prítomnosťou (nástup Val do školy a riešenie každodenných problémov). Neskôr sa čitateľ plne sústredí už len na prítomnosť a na zvládanie reality hlavnej hrdinky. Pomáha jej maľovanie, návšteva psychológa a zblíženie sa so spolužiačkou, ktorej zachránila v osudný deň život. Matka jej však stále nedôveruje, brat jej vytýka, že kvôli nej má strpčený život a otec sa na ňu nedokáže ani pozrieť, sklamala ho na plnej čiare a začne ju priam nenávidieť. Postoj jej rodičov ma v príbehu najviac iritoval a musím sa priznať, odsudzujem ho. Nesprávali sa adekvátne a postavila som sa na stranu hlavnej hrdinky (v podstate som s ňou sympatizovala počas celého čítania). Fakt, že sa neustále hádali, a napokon rozviedli nepridával nič pozitívne jej už tak podlomenému duševnému stavu. Jediné, čo od nich dostávala, bolo nepochopenie, odsúdenie a odstup. Nedivila som sa preto záveru knihy, ale veľmi ma rozosmútil a ostala som neveriacky kývať hlavou zo strany na stranu s nezodpovedanou otázkou v mysli - prečo?

Počas toho, ako sa Val pohybuje opäť po školských chodbách a snaží sa pozliepať svoj život dokopy, spomína si na pekné chvíle, ktoré prežila s Nickom. Takýchto pasáží by som v knihe uvítala ešte viac. Utvárali veľmi dobrý obraz toho, čo hlavná hrdinka cítila a aký bol Nick v súkromí. Ja som si z tohto vyobrazenia zobrala nasledovné - vo svojej podstate to bol dobrý a citlivý, sčítaný chalan, nepochopený okolím a šikanovaný v škole. Zlé sociálne podmienky doma a nepriaznivá situácia v škole ho dohnali k tomu, k čomu ho dohnali. Jednoducho, ten chalan začal v sebe kŕmiť "zlého vlka". Konal impulzívne a bez uváženia.

Val si po tom celé mesiace vyčítala, že v ňom niečo takéto nenávistné a zlé po celé roky nevidela a uvažovala nad tým, či tomu mohla nejako zabrániť. Zanechal ju vo svete úplne samú a kvôli jeho vystupňovanej nenávisti sa stala terčom zloby. V podstate sa zaplietla s nesprávnym človekom.

„Val, přemejšlíš někdy, že bys všechno nechala plavat?“

„Jako že bych utekla? Rozhodně.“

Nick byl dlouho zticha. Sebral další kámen a poslal ho po jezeře. Dvakrát skočil a ponořil se. „Jasně,“ řekl. „Nebo že bys sjela z útesu, ani se neohlídla, víš co.“

Hleďela jsem na zapadající slunce a uvažovala nad tím. 

„Jo,“ připustila jsem. „To se honí hlavou každýmu.“

Otočil se a zvláštně se usmál, pak do sebe kopnul zbytek piva a láhev upustil na zem. 

„Pamatuješ, jak jsme loni v prváku na angličtině četli Romea a Julii?“

„Jo.“

Naklonil se ke mně. „Myslíš, že bysme mohli bejt jako oni?“

Zvláštny postoj Valeriiných rodičov a taktiež postoj riaditeľa školy, ktorý sa celý prípad snažil ututlať a tváril sa pred novinármi, že v jeho škole je od nového školského roku všetko v úplnom poriadku a každý sa s každým priatelí, ma najviac iritovali a v plnej čiare sklamali. Na druhej strane presne reflektovali skutočnosť, akú je bežne možné vidieť v realite.

Hate List je silný, dojímavý príbeh, ktorý mnou emocionálne otriasol a veľmi sa ma dotkol. Je to výborne zobrazená sonda do rozorvanej mladej, citlivej duše dievčaťa, ktoré chcelo nájsť lásku a našlo len predsudky, opovrhnutie, odsúdenie, silu hnevu a hlaveň pištole. 

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5