Nemám rada vydavateľstvo Ikar. Môj názor na neho je už dlhé roky negatívny, pretože je nechutne komerčné a tlačí do popredia knihy, ktoré s kvalitou nemajú nič spoločné. Cítiť z neho reklamu a hon za ziskom, a to fakt neznášam. Keď už dám šancu nejakej knihe, ktorú vydalo toto vydavateľstvo (lebo v tom kvante "populárnej literatúry" sa nájde aj zopár skvostov), vždy tajne dúfam, že som nesiahla vedľa a dané dielo ma celkom strhne a budem sa pri jeho čítaní cítiť ako v mrazivom, napínavom trileri v rámci jeho filmového spracovania.
Nuž, pri týchto dvoch dielach sa to nestalo. Ich čítanie pre mňa predstavovalo:
- v prvom prípade, našťastie, len mierne utrpenie, zato znechutenie z obohranej zápletky a maximálna nuda,
- v druhom prípade hrôzu a číry des, pri ktorom mi vypadalo kopu vlasov a nebola som schopná ho ani dočítať.
Ja nechápem, načo (zrejme iba kvôli zisku) vychádzajú takéto diela... Ničím nezaujímavé, suchopárne, nudné, jednoducho nemastné-neslané a vhodné akurát tak na podarovanie nepriateľovi. Ak by ma chcel niekto dobrovoľne zbaviť knihy Sama v lese, rada sa dohodnem na možnej výmene...
Tento článok slúži ako malé varovanie ďalším čitateľom, ktorí majú radi kvalitnú literatúru a trilery, ktoré naozaj bavia a sú originálne. Knihomoľ sa pri nich cíti byť v napätí, je nadšený a uchvátený zápletkou a pri ich čítaní letargicky neumiera zaživa. Nemám preto ani náladu rozpisovať sa nejako bližšie o ich deji. Každý si môže bližšie informácie vyhľadať na rôznych iných stránkach. Zhrniem však v skratke primárne body, ktoré mi najviac prekážali pri týchto knižných kúskoch:
Sama v lese
Pri tomto titule som sa nechala zlákať obálkou. Priznávam sa tomuto môjmu najväčšiemu knižnému hriechu. A okrem iného ešte aj samotným názvom. Zbožňujem, jednoducho, les a všetko, čo s ním súvisí, takže moja voľba bola jasná. Avšak, preklad tohto titulu je absolútne mimo (pôvodný názov Gone Missing má s príbehom omnoho viac spoločného). Taktiež, hlavná hrdinka sa ocitla "sama v lese" až niekde pri konci príbehu. Moje očakávania sa teda točili hlavne okolo spomínaného lesa, ktorý sa napokon v deji objavoval len zopárkrát a nebol jeho ústredným pozadím. Vyšetrovanie únosu ženy bolo suchopárne a o ničom. Nebavili ma jednotlivé postavy, ani ich myšlienkové pochody a maximálne ma naštvalo, že sa autor nezameral na les. Obálka preto pôsobí nepatričným dojmom.
Po zatmení
Nemôžem si pomôcť, ale pri čítaní tohto diela sa moja myseľ neustále obracala k úžasnému mini seriálu Ostré predmety, ktorý vznikol podľa nemenej úžasnej knižnej predlohy od brilantnej autorky trilerov Gillian Flynn. Možno sa autorka inšpirovala týmto príbehom, ktovie. Medzi riadkami však bolo cítiť isté nechcené "napodobňovanie". Námet obohraný, okorenený zatmením slnka, ktoré sa držalo niekde v úzadí a po celý čas mi nedávalo v deji až taký zmysel. Skôr iba malo fungovať ako lákadlo pre potenciálnych zákazníkov tohto titulu.
Hrdinka sa neustále točila v bludnom kruhu, to je fakt a starostlivosť o jej chorú babku mala stagnujúci, retardujúci charakter. Vety, ako: Doma som dohliadla, aby babka zjedla večeru. Nejaké jedlo sa mi podarilo dostať aj do seba. Potom som sa vybrala do baru... sa opakovali v každej tretej strane, spomaľovali moju pozornosť a absolútne rušili budovanie napätia, ktoré tu ani nemalo miesto. Pri čítaní som sa cítila, ako keby sledujem nejakú telenovelu skrachovanej ženskej hrdinky, ktorá sa navrátila do svojho rodného mesta. Doteraz ma v mysli máta, načo pátrala, keď vlastne ani nepátrala... a čo to celé malo znamenať?
Toto dielo mi absolútne nič nedalo. Ledva som ho dočítala.
Na záver ešte spomeniem ďalšie lákadlo, ktoré sa vydavateľstvo Ikar rozhodlo dať na vnútornú stranu prebalu knihy Po zatmení:
Psychologický triler o tom, akého zla je človek schopný.
Nemá zmysel zmieňovať a detailne sa obšírne rozpisovať o tom, že o nejakom zle tu nemohlo byť ani reči a psychologický triler si predstavujem ale že úplne inak (dobrým príkladom je už spomínaná autorka Gillian Flynn).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára