Považujem sa za dosť silno vyhraneného introverta s mizantropickými tendenciami. Neviem, či sa moja mizantropia intenzívnejšie vykrištalizovala v priebehu dospievania, ale isté je, že som si už od detstva vystačila sama so sebou pri akejkoľvek činnosti a spoločnosť druhých ľudí mi skôr prekážala, než som sa z nej tešila. Vo všeobecnosti, ľudí a ich (ne)obyčajné záľuby a postoje ma neohurujú a stav dnešnej modernej spoločnosti, ktorý je väčšmi v deštruktívnom a zostupnom postavení, ma iba viac a viac utvrdzuje v mojom negatívnom presvedčení voči ľuďom.
Postupne som čoraz viac tiahla ku knižkám a rada sa zahĺbila do sveta fantázie. Odpútala som sa tak od hlúposti druhých ľudí a od bežných starostí, ktoré mi poväčšine spôsobujú akútny stres. Zabúdala som pri nich taktiež na moje vlastné problémy a postupom času som priam cítila vo svojom vnútri zmenu k lepšiemu.
Knihy sú skutočnou terapiou duše!
Stávala som sa vďaka nim empatickejšou, vrúcnejšou, dobrosrdečnejšou a najmä, otvorili mi nové obzory. Precestovala som tisícky rôznych svetov, vrátila sa do rozličných historických období a navštívila mnoho rodín. Nazrela som do mileneckých svárov i spojení, porozumela všelijakým situáciám a naučila sa pochopiť druhých ľudí.
Knihy mi, jednoznačne, dali veľmi veľa a pomohli mi odpútať sa od sklamaní, ktoré mi utŕžili druhí ľudia a život samotný.
Stala som sa od čítania tak trochu závislou, ale myslím si, že v porovnaní s inými, horšími závislosťami, je to celkom fajn závislosť. Čítanie pre mňa totiž predstavuje jedinú závislosť, ktorá má príchuť slobody a cítim sa vďaka nej lepšie. Vo všetkých smeroch.
Knihy ma neodsudzujú, neohovárajú, nezrania moje srdce, nezjazvia moju dušu. Práve naopak, poučia ma, pohladia moju psychiku a dajú mi nádej v situáciách, kedy sa cítim úplne stratená v tomto veľkom, krutom svete, v ktorom sa pestujú sebeckosť a hyenizmus.
Myslím si, že keby číta viac ľudí, tento svet by bol oveľa krajším, láskyplnejším miestom. A v takom svete by som zrejme nebola mizantropom a tak trochu antisociálne založeným jedincom. V takom svete by som sa rada prechádzala po chodníku a chodila do spoločnosti, pretože taká spoločnosť by rada diskutovala o rôznych filozofických problémoch, vymieňala si svoje názory na rôzne problematiky s druhými a veľa-veľa premýšľala. Takýto svet by mal vzostupnú tendenciu a všade by vládla empatia. Taký svet by som mala rada. A zrejme by som mala rada ľudí rovnako ako knihy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára