Margaret Atwood - Volali ma Grace ♥

Margaret Atwood, autorka svetoznámeho dystopického románu/seriálu Príbeh služobnice, sa mi opäť dostala do rúk, tentoraz s dielom Volali ma Grace - temným románom inšpirovaným skutočnou udalosťou, ktorá sa odohrala okolo roku 1850.

Ako samotná autorka na konci svojho románu poznamenala, príbeh o kontroverznej a tajomnej slúžke Grace Marksovej bol jedným z najsmutnejších v 40. rokoch 19. storočia. V tomto období ju totiž ako 16-ročnú odsúdili za vraždu svojho domáceho a gazdinej. Pomáhať jej pri tom mal sluha James McDermott. Po krutom a dôkladne premyslenom zločine obaja ušli do Spojených štátov, kde ich napokon aj zatkli.

Oboch odsúdili na smrť. McDermotta obesili, ale názory na mladučkú Grace sa od začiatku procesu značne rozchádzali a nik nechcel uveriť tomu, že také mladé a nevinné dievča by bolo schopné ohavnej vraždy. Bolo vydaných kopu petícií, v ktorých vrchnosť zdôrazňovala jej mladosť a slabosť, údajnú slaboduchosť a pomätenosť, až jej trest zmiernili na doživotie a následne bola Grace uväznená do Oblastnej väznice v Kingstone v r. 1843, kde si odpykávala svoj trest ďalších tridsať rokov...

Nechápem, prečo si všetci tak veľmi želajú, aby sa na nich nezabudlo, načo im to bude? 

Niektoré veci by mali navždy upadnúť do zabudnutia a nikdy by sa už na ne nemalo spomínať.

Autorka toto dielo napísala veľmi pútavo a zaujímavo. Na vystavanie tohto neobyčajného príbehu použila rozprávanie z pohľadu samotnej bláznivej Grace; taktiež rozprávanie psychológa Dr. Simona Jordana, ktorý sa rozhodol po pätnástich rokoch opäť preskúmať jej (ne)príčetnosť; rôzne verše a piesne danej doby; výroky ľudí na adresu Grace, ktorí s ňou prišli do styku či svedectvá zo súdneho procesu; listovú korešpondenciu; úryvky z dobových kníh, ktoré sa náramne hodili ako doplnok k jednotlivým kapitolám a čo musím najviac vyzdvihnúť - básnicky prerozprávaný príbeh vraždy mladučkej Grace a drsného Jamesa McDermotta v úvode knižky. 

Tak tomu hovoria: Stratila rozum, a niekedy hovoria: Prišla o rozum, akoby šialenstvo bola cesta niekam, napríklad na západ. Akoby zošalieť znamenalo vojsť do nejakého domu, do ktorého sa dá vkročiť, alebo aj do celkom inej krajiny, do ktorej sa vyberiete. Ale keď prídete o rozum, neznamená to, že ste niekde na inom mieste, stále ste tam, kde ste boli aj predtým. Len k vám dovnútra vojde ešte niekto ďalší.

Volali ma Grace je knižka, ktorú som nechcela pustiť z rúk a od rána do večera som na ňu myslela. Doslova ma podmanila a bolo mi ľúto, keď som sa blížila k jej záveru. Určite plánujem zhliadnuť aj jej seriálovú podobu Alias Grace, na porovnanie. 

O tomto prípade sa diskutovalo ešte ďalších sto rokov a dodnes nie je stále úplne jasné, či Grace konala v rozpoltení mysle alebo bola celkom príčetná pri napomáhaní k vraždám. Ani tento beletrizovaný príbeh skutočnej masakry nepriniesol bližšie osvetlenie temnej, dávnej skutočnosti. Autorka však úžasne priblížila na jednej strane pokrokové a na druhej strane poverčivé a puritánske, konzervatívne premýšľanie ľudí danej doby. Názory a myšlienky v tom čase nesmierne rozdeľovali ľudí.

V rámci jednotlivých postáv som si najviac obľúbila psychológa Simona Jordana, ktorého pokrokové a úprimné myšlienkové pochody ma často rozosmiali a vždy som sa najviac tešila na kapitoly venované jemu a taktiež jeho rozhovorom s Grace. Môj názor na samotnú Grace sa postupom deja neustále menil, až som si v jeho závere pomyslela, že to bola na danú dobu prefíkaná, ale tiež šialená, smutná žena.

Na ceste k smrti sú všetci sami a tá cesta trvá dlhšie, než sa zdá, aj keď vedie rovno dolu po povraze zo šibenice. Je to temná cesta, ani mesiac na ňu človeku neposvieti.

Autorka mi v tomto skvelom románe priblížila žalostný stav ženských väzníc, psychiatrie, psychologických pokrokov, šarlatánstva, prostitúcie, závratných spoločenských rozdielov, ťažkú prácu služobných a dôležitosť manželského zväzku v danej dobe. 

V 19. storočí nastal progres v teóriách o duševných chorobách a do širšieho povedomia sa dostávali pojmy ako hystéria, nervové choroby, somnambulizmus, amnézia či významy snov. Ľudia začali svojim snom prikladať oveľa väčší význam než dovtedy. Taktiež o termíne rozpoltenie osobnosti sa začalo viac diskutovať až v 40. rokoch 19. storočia. Toto všetko sa v podstate autorka snažila predstaviť a ozrejmiť čitateľovi v postave Dr. Simona.

Volali ma Grace je výnimočné, nesmierne pútavé dielo, ktoré je čitateľovi podané ako taká temná rozprávka, s o to väčšmi horkejšou pachuťou, keďže sa kedysi naozaj stala.

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5