Aktuálne sa nachádzam v situácii, kedy som zavalená knihami a neustále nadávam na nedostatok času. Keď už v tomto období siahnem po trileri, očakávam, že pri ňom nestratím drahocenný čas a aspoň si to čítanie poriadne užijem.
Po titule Hříšnice som siahla (samozrejme) kvôli námetu, ale aj preto, že je podľa tejto knihy natočený rovnomenný seriál (rozhodla som sa však, že z časových, ale aj z osobných dôvodov ho nebudem sledovať). Vždy tak nejako naivne usudzujem, že ak sa podľa danej knižnej predlohy rozhodnú niečo natočiť, musí to stáť aspoň trochu za to (nuž, vždy sa nechám obalamutiť).
Táto kniha je... v prvom rade nesmierne pochmúrna... zároveň dosť nechutná... a napokon by som zmienila jej tzv. ťažkopádnosť, ktorá sa prejavovala hlavne v kompozícii viet a štruktúre deja, ktoré autorka zvolila a na mňa ako čitateľa to v konečnom dôsledku nepôsobilo príliš dobre.
Hlavná hrdinka Cora Benerová sa jedného slnečného dňa rozhodne ísť so svojím manželom a dieťaťom k jazeru na piknik. Jej emočný stav je však značne nestabilný a balansuje medzi depresiou a existenčnou krízou. Počas pikniku začne premýšľať nad samovraždou, a to konkrétne utopením. Odrazu ju pár, ktorý leží vedľa nich, vytočí do nepríčetnosti, vezme nôž, ktorým predtým krájala jablko, a šesťkrát bodne do muža. Ten na mieste zomrie.
Miestna polícia tento prípad berie ako samozrejmý. Cora sa na mieste k činu prizná, existuje mnoho svedkov, jej manžel je medzi nimi tiež. Keď ju privedú na policajnú stanicu, v mysli policajného komisára sa začnú vynárať mnohé nevypovedané otázky. Cora je evidentne pomätená a začne si vymýšľať príbehy (nielen o svojej minulosti), ktoré skresľujú jej realitu, aby dokázala prežívať deň za dňom. Očividne kedysi prežila nejakú traumu, kvôli ktorej na pikniku zareagovala skratovo a nepredvídateľne. Komisár sa túži dostať k jadru jej osobného psychického pekla a rozlúštiť, aké hrôzy zažila, prečo ju priviedli k vražde...
Takže predstava, že by som sa na túto siahodlhú trilerovú omáčku mala ešte pozerať v rámci seriálu, ktorý má tuším tri série... je nezrealizovateľná!
Námet má tento román skvelý a kvôli nemu ma knižka upútala, aby som po nej siahla. Ale štýl, akým autorka píše, ma začal po dvesto stranách mierne iritovať, až som si ku koncu uvedomila, že som si k žiadnej postave nevybudovala ani náznak vzťahu a počas čítania som skôr prežívala znechutenie, rozladenosť, úzkosť, už spomínanú pochmúrnosť (neskutočne výstižné slovo, čo sa týka tohto diela!), prekvapenie a stiesnenosť. Postupne, ako sa vynárali potlačené traumy hlavnej hrdinky, sa u mňa zvyšovalo dané znechutenie a koniec ma mierne rozladil. Očakávala som, jednoducho, niečo invenčnejšie.
Všetko, čo Cora v detstve a počas dospievania zažívala bolo strašné a čítať o niečom takom bolo pre mňa vskutku nepríjemné a hnevala som sa na jej matku i otca. V dôsledku toho som si ani nevedela obľúbiť akúkoľvek postavu. V podstate, na toto dielo túžim čo najrýchlejšie zabudnúť.
🌟🌟🌟 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára