Do rúk sa mi dostala ďalšia štafetová kniha, tentoraz ide o zvláštny mix fantasy (a hororu?) s názvom Margaret Raven od mladej slovenskej autorky Barbory Šedíkovej. Ide zároveň o jej prvotinu, ktorá vyšla v roku 2017, a tak v najbližších riadkoch priblížim moje pocity a dojmy, ktoré vo mne zanechala.
Je to vcelku útla novela a čitateľ, ak je odhodlaný a poriadne zrelaxovaný, ju dokáže prečítať za pár hodín. Príbeh rozpráva slepý Robert, ktorému umrie najlepšia priateľka, tajomná a jedinečná Margaret Raven. Prečo sa jej mŕtve telo našlo pri cintoríne? Čo jej smrti predchádzalo? Prečo bola v živote taká nešťastná? Robert hľadá odpovede a pátra po jej krvavých, mŕtvolných stopách na miestach, odkiaľ zdanlivo niet návratu...
Prvých tridsať strán ma bavilo a autorka ma dokonale vtiahla do deja. Mala som chuť otáčať stránku za stránkou a nad príbehom sa vznášalo tajomno, ktoré udržiavalo moju pozornosť.
Kdesi v úzadí som pri čítaní neustále myslela na môj obľúbený príbeh Vrana (medzi riadkami sa často spomínajú havrany; fakt, že Margaret zomrela na Halloween; a opisy gotického mestečka Wellton a jeho tajomného cintorína len umocňovali moje asociácie). Neskôr sa mi do mysle vrývali predstavy z Re-animátora či Domu na kopci. Atmosféra tohto príbehu bola rozhodne veľmi zaujímavo vystavaná a musím oceniť autorkine invenčné myšlienkové pochody. Avšak, menej je niekedy viac...
Príbeh je v zovretí silnej dávky nadprirodzena a miestami mi prišlo, ako keby kvôli tomu text nemá šancu dýchať. Autorka chcela vložiť do príbehu mnoho, až to na mňa ku koncu pôsobilo príliš prekombinovane a už od polovice príbehu som sa strácala v špirálach rôznych dimenzií. Odrazu sa v rámci deja na scéne objavovali čarodejnice, duchovia, pani Smrť osobne, démoni, a do toho všetkého každý kedysi zomrel nejakou násilnou smrťou. Pôsobilo to na mňa málo pravdepodobne a až príliš vyfantazírovane.
Musím oceniť autorkine vetné konštrukcie a rôzne úvahy, ktoré, konečne, uvoľnili text a dávali príbehu hodnotnejší smer. Nad mnohými jej úvahami som sa rada zamýšľala a skoro so všetkými súhlasila. Keby však dané zamyslenia sa vyhrali nad nadmerne použitou priamou rečou v príbehu. Osobne, nemám rada, keď sa príbeh posúva a graduje iba v rámci priamej reči a vykreslenie deja inak stagnuje, opisov je neskutočne málo a budovanie atmosféry priamoúmerne klesá spolu s nárastom rozhovorov, ktoré ma len postupom času iritovali a unavovali.
Jeden múdry človek raz povedal: Ak na niečo nedokážeme zabudnúť, je to preto, že si to stále chceme pamätať...
Ak sa budeš stále zaoberať tým, ako ťa vidia druhí, nikdy sa nepohneš ďalej, navždy ostaneš ich bábkou.
Úprimne, posledných tridsať strán som len prelistovala a vyústenie, ku ktorému som dospela, ma mierne znechutilo. Spočiatku som si v hlave vystavala daný príbeh celkom inak (a omnoho menej prekombinovane). Z Margaret Raven mohol byť veľmi originálny, gotický (dalo by sa povedať prvý na Slovensku v rámci tohto žánru v súčasnosti) príbeh, ktorý v sebe nesie potenciál.
Lenže, text v návale rôznych zvratov, konfrontácií, rozuzlení a rôznych iných nepredvídateľných aspektov nemal šancu dýchať a príbeh ma často miatol, až sa mi ku koncu totálne znechutil. Z počiatočného nadšenia som napokon presedlala ku sklamaniu.
Oceňujem autorkin nápad i zámer, avšak u mňa nedospel k vytúženému vyvrcholeniu a v podstate neviem, čo tým autorka sledovala a akú hodnotu by som, v konečnom dôsledku, dielu prisúdila.
🌟🌟 2/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára