Hlavná hrdinka, tejto útlej knihy, Sára žije v starej, pomaly sa rozpadávajúcej chalupe na Šumave a živí sa zberom húb. Vyzná sa v nich ako profesionál v odbore, pretože keď bola malá, často a rada chodievala s otcom do lesa na huby. Každý deň je pre ňu vyslobodením z vlastnej, útrpnej existencie, keď môže odísť do lesa, kde ju pohltia stromy a celý deň strávi hľadaním rôznych druhov húb. Zabudne tak na vlastné problémy a ponorí sa do magického sveta prírody.
Do chalupy prišla po smrti matky a zrazu ubehlo sedem rokov a ona v nej stále žila. Invalidný dôchodok, ktorý dostáva a trocha peňazí, ktoré získa od kupcov húb, jej však nebude stačiť na opravu strechy a celkovo na živobytie. Začne si hľadať prácu, ale už dopredu vie, že si ju nebude vedieť udržať...
Sára je dobrovoľnou pustovníčkou, ktorá len občas opustí prostredie lesa a chalupy. Zanevrela na svet, ľudí a ich problémy, pre pokoj duše potrebuje len huby a les. Občas vyrazí za psychiatričkou do Plzne, ktorá jej opäť predpíše lieky a desí sa momentu, keď jej ich už nebude predpisovať, pretože je mladá a lieky, ktoré užíva, sú veľmi silné...
Postupne sa pred čitateľom odkrýva vnútorný svet hlavnej hrdinky a po malých dielikoch sa dostáva k jadru jej problému. Osobne som bola totálne znechutená nad správaním jej snobskej rodiny a často som nechápala, ako mohli v krízových situáciách reagovať, ako reagovali. Bolo mi za ňu nesmierne smutno a nedivila som sa, že zanevrela na ľudí. Po toľkých traumách, ktoré musela prežiť...
Houbařka je veľmi pochmúrnym, nostalgickým, smutným a temným čítaním. Nečakala som, že ma už od prvých kapitol tak veľmi zasiahne. Ku koncu som sa ocitla očami hrdinky aj v prostredí psychiatrickej liečebne a záver, našťastie, odľahčil dusno atmosféry. Tí, ktorí zbožňujú prírodu, by rozhodne mali siahnuť po tomto diele. Rovnako aj tí, ktorých zaujíma nahliadnuť do prežívania osoby, ktorá trpí psychickou poruchou.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára