Vampíri alebo moje najobľúbenejšie knihy s upírskou tematikou

Zmienky o upíroch (vampíroch) existujú v podvedomí ľudí už od nepamäti. V modernej spoločnosti sa transformovali do pre mňa neznesiteľnej podoby, ktorú odmietam spomínať a bližšie komentovať v tomto článku. Práve naopak, bližšie tu predstavím nestarnúce klasiky s upírskou tematikou a zároveň moje najobľúbenejšie diela, v ktorých jednotliví autori nechali vampírov vyniknúť a blysnúť sa v celej svojej kráse. 

A aký je rozdiel medzi pomenovaním "upír" a "vampír"? Niektorí autori v rámci svojich hlavných postáv spomínali istú krivdu a hrôzu nad slovom "upír" v spojitosti s ich opisom. Knižné vampírske postavy sa jednoducho necítia ako "upíri", teda nejaké krvilačné šelmy zaradené do živočíšneho poddruhu, ale ako Vampíri, predstavitelia odlišnej (ne)ľudskej podoby. Ide vskutku o zvláštny jav, ktorý sa vyskytuje v mnohých príbehoch, ale v skutočnosti by medzi týmito dvoma pomenovaniami nemal byť výraznejší rozdiel. Obe slúžia na predstavenie krvilačnej bytosti, nočného tvora, okrídleného démona. Ide tiež skôr o etymologický či etnografický pôvod slova v jednotlivých zemepisných šírkach (v Amerike je väčšmi preferovaný názov vampír, kým na našom území upír, s čím súvisí postupný vývoj tohto slova naprieč storočiami).

Bram Stoker - Dracula ♥

Teraz je taká doba... Každý druhý chce vytvárať remake klasických hororov a zrejme sa ich snažiť priblížiť moderným, mladým ľuďom. V prvom rade je to barbarské a nechutné, v neposlednom rade je to hlúpe. Príde mi to, ako keby sa teraz niekto rozhodol napísať rovnaké dielo od nejakého známeho autora s tým, že pozmení niektoré udalosti a prenesie ich do súčasného sveta alebo zmení mená postáv a pod.. Ľudí, ktorí tieto remake sledujú len na pobavenie, chápem, ale tých, ktorým sa páčia viac než pôvodné... asi sa k nim nebudem vyjadrovať. Sledovala som totiž najnovšie spracovanú verziu tejto viac než dokonalej klasiky a ostala som veľmi nepríjemne zaskočená. Každopádne, ak je niekto lenivý čítať, odporúčam verziu Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens z roku 1922 alebo ďalšiu, rovnomennú verziu s excelentným výkonom Bela Lugosiho z roku 1931. 

V ukážke tu mám knižnú podobu Draculu, ktorá na Slovensku vyšla v roku 1969 s obrázkami z filmu Nosferatu. Veľmi som chcela vlastniť túto verziu, jednak kvôli skvelej vôni a taktiež pre spracovanie, ktoré ponúka autentický, old schoolový efekt. Do pozornosti však musím dať i neskrátenú podobu knihy, ktorá má namiesto (niečo vyše) 300 strán až (okolo) 460 strán a obsahuje prenádherné opisy rumunskej prírody, atmosféru miestneho poverčivého ľudu v kombinácii so strašidelným Draculovým hradom a hrôzyplné opisy prežívania strachu a mizérie Miny či Jonathana. Myslím si, že čitateľ by si mal najprv prečítať túto neskrátenú, pôvodnú verziu a ako isté doplnenie neskôr čítať skrátené vydanie. Jedine v pôvodnej verzii vystúpi do popredia atmosféra čírej hrôzy z tajomnej, krvilačnej bytosti a čitateľom prenikne des a úzkosť z nepoznaného.

Joseph Thomas Sheridan Le Fanu - Carmilla

Le Fanu bol spolu s Poeom v 19. storočí považovaný za najvýznamnejšieho autora hororových príbehov. Dej Carmilly sa odohráva v osamelých končinách Švajčiarska v prvej polovici 19. storočia. Vyšla ešte pred Draculom, okolo r. 1872. Zrejme Stokera výrazne ovplyvnila. V rôznych publikáciách je spomínaná ako Draculova nevesta. Toto dielo spája tematiku upírov a lesbickej lásky. Toto dielo taktiež poslúžilo mnohým filmovým spracovaniam - v tejto súvislosti dávam do pozornosti film The Moth Diaries z roku 2011. 

Půlnoc už dávno odbila a celý zámek spí. Sedím u stolu a snažím se psát příběh, který navždy změnil muj život. Ale myšlenky jsou rychlejší než pero a strach rychlejší než myšlenky.

Nepřijde si zase pro mě? Za nocí, jako je tahle, cítím její krok v každém zapraskání dřeva, její přerývaný dech v každém poryvu větra, její vzrušená slova v každém zvuku okolního lesa.

Vášeň, kterou jsme společně prožily - a nemusela jsem se jí ani dotýkat, stačilo se jen dívat na její nadpozemsky krásnou tvář - ta už se nikdy nevrátí. Něco alespoň vzdáleně podobného marně hledám v rychle střídaných náručích. 

Le Fanu tu zobrazil dokonalé spojenie erotických prvkov s túžbou po krvi. Nesmierne fascinujúce tu taktiež je vykreslenie túžby, priam posadnutosti ženy inou ženou, ktorej stačí len pohľad na svoju milovanú, aby danú túžbu v sebe ukojila... 

Anne Rice - Interview s upírom

Táto kniha je rovnako perfektne spracovaná aj vo filmovej podobe. Ten, kto sa rozhodne prečítať toto nadčasové dielo, nespraví chybu, ak si následne pozrie aj rovnomenný, dvojhodinový film z roku 1994.

Upír Louis Pointe du Lac sa rozhodne prerozprávať svoj život (taktiež svoj prerod z človeka na upíra) mladému novinárovi Malloyovi. Mladý upír Lestat ho kedysi dávno pretvoril na svojho upírskeho spoločníka. Louis následne bojuje so svojou túžbou po zabíjaní a uskromní sa len zabíjaním zvierat. Lestat mu zaobstará spoločnicu, mladé dievča Claudiu, ktorá neskôr začne byť nespokojná s tým, že sa fyzicky nemení a je naveky prekliata. 

John Ajvide Lindqvist - Nech vojde ten pravý

Aj toto dielo je sfilmované, avšak v tomto prípade neodporúčam ani jedno spracovanie. Sú príšerné a nudné. Potenciálneho čitateľa by mohli odradiť od čítania tejto, podľa mňa, veľmi vydarenej knihy s upírskou tematikou zo súčasnej doby. Názov knihy pochádza z povery, podľa ktorej upír nesmie prekročiť prah domu bez pozvania. Čitateľ tu sleduje postupne rozvíjajúci sa vzťah chlapca Oskara s mladučkou upírkou Eli. Je to tajomné, mysteriózne, nápadité a miestami vtipné. 

Wladyslaw S. Reymont - Vampír

Poľský spisovateľ Reymont sa začal zaujímať o špiritizmus okolo roku 1894. V tomto románe poľský emigrant Zenon stretáva tajomnú ženu Daisy, kvôli ktorej zažíva zvláštne, tajuplné hypnotické stavy a ocitáva sa na pokraji snenia a bdenia. Chradne navonok i na duchu. Zúčastňuje sa na rôznych spirituálnych seansách a popritom blúdi temným hmlistým "stokerovským" Londýnom. Rovnako blúdi aj v stavoch svojho podvedomia. Je Daisy naozaj vampír, ktorý ho vedie k šialenstvu?

Táto kniha má neskutočnú atmosféru a krásny dobový štýl rozprávania, kvôli ktorému ma nesmierne nadchla. Záver ma trochu sklamal, ale aj napriek tomu tomuto dielu neupieram literárnu hodnotu. 

  Fantóm sa na dlhšiu chvíľu vytvaroval do úplnej ľudskej podstaty a priblížil sa k nim tak blízko, že ich bleskovo opantal šialený strach: prízrak sa pohyboval priamo pred nimi a jeho príšerná tvár sa k nim približovala - slepá, bez čŕt, akoby to bola guľa, nahrubo otesaná a prederavená čiernymi otvormi, maska, larva, upír podobajúci sa hmlovému chumáču miesiacich sa svetelných čiastočiek, prízrak z nočnej mory a desu.

Presúval sa od jedného k druhému, hľadiac prázdnymi očnými jamkami do ich ustrnutých očí, zamretých od strachu, a akési slizké, vlhké ruky akoby z nahriateho kaučuku, strašné mŕtvolné ruky, ruky nevyjadriteľnej hrôzy sa dotýkali všetkých tvárí.

Kol. autorov - Na počiatku bol upír

V tejto zbierke čitateľ nájde autorov, ako Polidoriho (Byronov osobný lekár a spoločník na cestách), A. Tolstoja, Rymera, Whartonovú... Na ľavej strane je v krátkosti predstavený autor i jeho podoba a na ďalšej už pokračuje poviedka. V tejto knihe sú obsiahnuté všetky "literárne prvenstvá" v rámci upírskej tematiky. Polidoriho Upír stál na samom počiatku upírskych príbehov, Rymerov Upír je prvou románovou postavou v tomto subžánri a už spomínaná Carmilla je prvým ženským upírom vôbec.

Je dôležité si uvedomiť, že v čase vzniku týchto poviedok, podobné príbehy nemali presné žánrové vymedzenie, ani sa neoznačovali ako horor.

Najviac sa mi páčil Upír od Tolstého. Táto poviedka obsahuje skoro všetky strašidelné prvky: od strašidelného domu, cez prastarú rodinnú kliatbu, až po postavu samotného diabla na čiernom koni...