pondelok 26. októbra 2020

Frankensteinova nevesta ♥

 

Mary Shelley napísala Frankensteina okolo roku 1820. Hilary Bailey zasadila dej Frankensteinovej nevesty do rovnakého obdobia a napísala tak nesmierne autentický príbeh pokračovania šialeného vedca Frankensteina, ktorý sa rozhodol hrať na "boha" a nevyplatilo sa mu to...

Táto kniha... sa stala mojou veľkou srdcovou záležitosťou a neodtrhla som sa od nej, kým som ju nedočítala do úplného konca. Je rovnako skvelá ako celá koncepcia pôvodného Frankensteina. A záver je najdokonalejší. ♥

Baileyová v tomto diele dokonale a verne napodobnila štýl písania Shelleyovej, a to je primárny dôvod, prečo sa mi od prvých riadkov zapáčilo toto pokračovanie. Vo všeobecnosti príliš nevyhľadávam rôzne re-tellingy pôvodných klasických diel alebo voľné pokračovania od iných autorov (ako je to v prípade Draculu alebo Rebeky) a ani neinklinujem k dielam, ktoré sú voľne inšpirované týmito postavami a rozprávajú celkom iné príbehy... Toto je však iný prípad a odporučila by som ho každému, kto zbožňuje Frankensteina a túži, aby príbeh pokračoval a aby si Frankensteinovo monštrum našlo lásku.

Vím, že umírám. Umírám rukou nádherné bytosti,
kterou jsem stvořil. Vím, že jsem odsouzen
k nevyhnutelné záhubě, neboť jsem spáchal
neodpustitelný hřích. Uzurpoval jsem si
právo Stvořitele a sám jsem stvořil život.
Přivedl jsem na tento svět nového Adama a Evu.
Jsou to zkažení tvorové: nakonec se stali mým trestem.

Čitateľ sa v tomto diele opäť ocitá v 19. storočí, kedy sa doktor Frankenstein opätovne púšťa do svojho experimentu a chce pre svoje monštrum vytvoriť manželku. Po tom, čo tak vykoná, zisťuje, že takú nádhernú a čistú bytosť nemôže vložiť do rúk monštra a uzurpuje si na ňu právo. Nevesta však začne chradnúť a Frankenstein sa ju rozhodne zabiť...

Po týchto udalostiach (ktoré sú v knihe objasnené až v závere) rozpráva svoj príbeh Jonathan Goodall, mladý zámožný muž, ktorý sa vzdeláva v jazykovede a túži nájsť svoju budúcu ženu a usadiť sa v Anglicku. Na svojom pobyte spoznáva horlivého vedca Frankensteina, ktorý v Londýne žije so svojou ženou Elizabeth a dieťaťom. Jonathan je uchvátený jeho myšlienkovými pochodmi a rozhodne sa s ním spolupracovať na "veľkom vedeckom objave".

V meste je totiž veľmi vychýrená divadelná speváčka a herečka Maria Clementi, ktorá dokáže iba spievať, ale nevie hovoriť. Frankenstein jej chce prinavrátiť schopnosť rozprávania. 
Maria je natoľko okúzľujúca a charizmatická, že poblázni doktora a ten v návale čerstvej lásky a vášne zabudne na svoju manželku i dieťa. Začne ju prenasledovať a naháňať, chce ju získať iba pre seba.

Musíš mi udělat ženu...

Postupne mi pomaly, ale isto, začínalo dochádzať, že s Mariou Clementi nebude niečo v poriadku a jej tajuplný, hlboký pohľad ma začínal väčšmi mátať. Jej čierne, prázdne oči autorka vykreslila dokonale (rovnako ako atmosféru celého diela). Zhlukovali sa okolo nej ľudia, ktorí ju mienili využiť, samotný šialený vedec - doktor Frankenstein, ktorý s ňou taktiež nemal dobré úmysly a napokon Jonathan, ktorý sa snažil na celú záležitosť pozerať s nadhľadom a úprimne túžil pomôcť nežnej a krásnej speváčke. Ako inak, na scénu sa postupne dostáva aj Frankensteinovo monštrum, ktoré z diaľky pozoruje doktorovo vyčíňanie a čaká na správny moment, kedy zakročí...  


Toto dielo je nadčasové, impozantné, dokonalé a v tomto období mi veľmi zdvihlo náladu. Autorkin štýl rozprávania by som prirovnala ku kvalitnému červenému vínu. Vôňa tejto knihy iba dotvárala celkovú nostalgickú atmosféru príbehu a poslednú kapitolu som si užila najviac. Myšlienka, že dvoch ľudí, ktorí majú byť spolu, nič nerozdelí, ani nemôže byť nadčasovejšia a v tomto podaní je jednoducho geniálna. Protipóly života a smrti, lásky a nenávisti sa tu striedajú s protikladmi rozumu a citu, radosti a smútku. Nemám čo viac dodať k autorkinej genialite.

...na bílém trávniku ve svitu měsíce se pohybovaly dva temné stíny,
jedna obrovská, nemotorná postava v dlouhém vlajícím kabátě,
druhá puvabná jako ptáček.
Tančili tam mezi ledem a sněhem, ukláněli se, otáčeli,
klouzali a vytvářeli jakési tanečné figury, kterým rozuměli
jen oni sami. Byli naprosto zaujati jeden druhým. ♥

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára