V tomto roku som započala re-reading niektorých Lovecraftových poviedok, ktoré patria k mojim obľúbeným. Každý mesiac siahnem aspoň po jednej a väčšinou po večeroch - beriem ich ako "rozprávky na dobrú noc". Čítanie Lovecrafta si totiž priam vyžaduje tmu a ticho. Efekt, ktorý sa následne dostaví, sa nedá vyvolať počas dňa.
V jeho poviedkach je premietnutý tzv. atmosférický strach a prevažne pocit hnusu, ktorý prežíval dennodenne samotný autor (zo sveta, zo spoločnosti, sám zo seba...). Intenzita odporných pocitov a stiesnenosti vychádzala z jeho podvedomia a keďže sa svojich negatívnych pocitov potreboval nejakým spôsobom zbaviť, pravidelne siahal po papieri a snažil sa z nich vypísať. Lovecraft písal len poviedky... a básne.
Bol neurotikom a jeho neurózy mu spôsobovali autorské bloky, kedy sa hnusil sám sebe o to viac, pretože nebol schopný kreatívne premýšľať. Striedali sa u neho pocity strachu, hanby, odporu ku všetkému - jednoducho existenciálny hnus. Jeho fantazijný svet plný infantilných vízií a desivých, nadprirodzených monštier z iného kozmu, mu poskytoval útočisko a katarziu.
Jeho spisovateľské majstrovstvo je nesporné a fakt, že udal akýsi hororový trend, ktorý ostane (podľa mňa) už navždy nikým iným neprekonaný, robí z Lovecrafta Pána spisovateľa. Avšak, získal si aj mnoho odporcov - kvôli jeho náklonnosti k fašistickému socializmu a viacerí mu tiež vytýkajú, že vo svojich prácach nikde nevystupuje ako hlavná hrdinka žena.
Čo sa týka jeho údajného mizogýnstva, príde mi to absurdné a ak tieto obvinenia vyšli na svetlo sveta po vzostupe feminizmu, niet sa čomu diviť. V jeho poviedkach totiž vystupujú aj ženy a to, že nie sú hlavnými hrdinkami by sa dalo vysvetliť tým, že autor vo svojich hrdinoch projektoval sám seba, aby sa vyrovnal so svojím skutočným ja a so svojimi neurózami, ktoré mu spôsobila prehnane starostlivá matka. V osobnom živote sa iba raz oženil a ako je tiež všeobecne známe, intimita mu bola cudzia. Viedol samotársky, utiahnutý život - nechcel byť ničoho súčasťou a tak ho onálepkovali za podivína.
Čo sa týka jeho obdivu k Hitlerovi, čoho dôkazom sú dopisy, ktoré si vymieňal so susedkou, ktorá navštívila v danej dobe Nemecko (roky 1927 - 1930) a bola nadšená jeho "novým duchom". V jeho listoch možno nájsť sympatie, ale aj odpor, no v konečnom dôsledku vyznievali obdivne. Lovecraft bol fascinovaný jeho silou a divokosťou. Pozitívne hodnotenie Hitlera mu však dlho nevydržalo a nadchol sa pre Rooseveltov new deal, ktorý mienil v Amerike ozdraviť ekonomiku po Veľkej hospodárskej kríze. Príde mi nepatričné diskriminovať celé autorovo dielo za jeho politické názory - mnohí ľudia sa v danej dobe nechali okúzliť čarom "monštra" a netušili, kam až môže zájsť túžba po moci. Lovecraftove názory boli silno ovplyvnené jeho estetickým vkusom - v jeho diele sa dajú nájsť nepriateľské postoje voči spoločnosti ako takej.
Lovecraft bol úzkostne čistotný, odmietal niektoré pokrmy, nemal rád všetko moderné a súčasné, prechovával odmietavý postoj k sexualite a po celý život ho sprevádzal všadeprítomný hnus a odpor. K jeho najobľúbenejším spisovateľom patril E. A. Poe - bol posadnutý zbieraním kníh. K jeho obľúbeným jedlám patrili syr, fazuľa, čokoláda, káva, zmrzlina, džem, koláč, hovädzie a špagety.
Viac o jeho živote: https://www.hplovecraft.com/life/biograph.aspx
Moje obľúbené poviedky: Hudba Ericha Zanna, Krysy ve zdech, Reanimátor, Věc na prahu, Sny v čarodějnickém domě, Volání Cthulhu, Šepot v temnotách, Barva z kosmu. ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára