Mysterium Tremendum

 

Príbeh českého autora Sebastiana Rainera s mystifikačným názvom Mysterium Tremendum sa odohráva v 70. rokoch v Beskydách. Mladý výtvarník Erik v ňom spôsobí autonehodu, ktorá devastačným spôsobom ovplyvní jeho psychiku i život. Čitateľ sa postupne zoznamuje nielen s Erikovým myslením a jeho výtvarným cítením, vnímaním reality. Do deja vstupujú Lucia (Erikova milenka), Jaroš (ne/priama obeť autonehody) či Vincent (Erikov známy). 

Čriepky z ich uvažovania a prežívania jednotlivých dní dotvárajú myšlienkový, miestami priam artistický, obraz o Erikovom svete, ktorý stiera hranice skutočnosti a vytvára ilúziu fantastickej grotesknosti, absurdity, mystiky a jeho nadprirodzeného prerodu do stavu dokonalosti, ktorý túžil dosiahnuť.   

Okolo tohto diela sa pred pár rokmi strhla zaujímavá marketingová vlna, ktorá z môjho uhla pohľadu dotvára jeho artistický celok a robí z neho niečo unikátne na poli hororovej literatúry.

Link na voľne dostupný dokument o Rainerovom živote a vzniku diela: Rainer

Niektorých na internetových knižných diskusiách odradilo promo knihy a vskutku invenčný spôsob jej propagácie, ale mňa, naopak, fascinoval a upútal do takej miery, že som si čítanie príbehu užila ešte o niečo viac.

Knihy viazané do ľudskej kože nie sú, vskutku, ničím výnimočným. S týmto fenoménom sa dalo stretnúť už v 16. st., kedy v Londýne vydražili knihu viazanú do ľudskej kože, konkrétne do kože miestneho teroristu a jezuitského pátra Henryho Garneta. Do ľudskej kože boli viazané predovšetkým anatomické správy alebo aj modlitebné knižky a boli k tomu využívané kože popravených i zločincov.

O takýchto kontroverzných kúskoch knihovníci v súčasnosti mlčia a aj keď sú súčasťou knižničného fondu v niektorých múzeách alebo v archívoch, nespomínajú ich. Ako pikantný, morbídny príklad možno použiť dielo Traja mušketieri od Dumasa, ktoré bolo v r. 1866 zviazané do potetovanej ženskej kože a venované istému francúzskemu patológovi alebo dielo Juliette od markíza de Sade, ktoré bolo pre jedného klienta zabalené do ženskej kože so zreteľne viditeľnými bradavkami. 

Román Mysterium tremendum mi privodil skvelý čitateľský zážitok a niekedy si túto jazdu vychutnám ešte raz! Je to šialená, mysteriózna, hororová púť po kľukatých cestičkách Erikovej zvrátenej duše. Kľúčovým je Tizianov obraz Apollón a Marsyás, ktorý je v príbehu obrazom prerodu muža v bytosť posadnutú svojím dielom. 

Román odhaľuje najtemnejšie zákutia ľudskej duše a na nič sa nehrá. Surovo vykresľuje beštiálne jadro človeka a poukazuje na fakt, že animálna podstata vždy zvíťazí, pričom dokonalosť možno dosiahnuť iba v umení. Samotné umenie robí z človeka niečo viac - duchovnú bytosť s vyššími potrebami a cieľmi.

Kdo se zamiluje, přestane být sám sebou. Je to trest, zvlášť když odejde druhý blázen, který je do toho bláznovství dostal.

Na pozadí honby za vyobrazením dokonalého diela sa pred čitateľom taktiež otvára milostný trojuholník. Autor vypovedá o strate zmyslu a trýznivých pocitoch zmaru vo chvíli rozpadu vzťahu. Ku koncu tak dáva celému príbehu iný rozmer a väčší význam, pričom sa, konečne, čitateľ dozvedá, čo má na mysli pod pojmom "mysterium tremendum". 

V závere mi ostáva len jediné, a to zhodnotiť tento román ako hororové prekvapenie môjho čitateľského roka 2021.  

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5