Slovenská autorka Lina Franková sa rozhodne zaradila medzi moje obľúbené slovenské spisovateľky a jej knihy budem vyhľadávať, či už v knižnici alebo v kníhkupectvách. Na ďalšiu knižku z jej neogotickej série som bola viac než zvedavá a už som sa nevedela dočkať, kedy sa mi dostane do rúk a ja sa stratím jej v temnom i zároveň rozprávkovom svete...
...vôbec som však netušila, čo ma bude čakať pri tomto diele. A z Orlieho zámku sa vykľulo niečo väčšmi emotívnejšie a temnejšie než pri jej predošlých počinoch. S ťažkým srdcom a absolútne zamotanou hlavou som odkladala toto čítanie a zanechávalo ma smutnú, emočne rozloženú a na viacerých miestach aj milo prekvapenú.
Autorke sa u mňa podarilo vyvolať niečo, čo sa mi zatiaľ pri žiadnej knihe nestalo a toto dielo som, chtiac či nechtiac, vnímala osobnejšie než akékoľvek iné. Aj kvôli tomu som neustále balansovala na hranici medzi jeho absolútnym glorifikovaním a miernym rozčarovaním, ktoré napokon dorazilo v závere, ale vo svojej podstate mi nepokazilo celkový dojem z knihy.
Väčšinu času sa pri čítaní túžim dostať do iluzórne dokonalého, čarovného knižného sveta a stať sa jeho súčasťou, či priamo splynúť v jedno s nejakou postavou. Pri dočítaní Orlieho zámku som bola rada, že ide iba o nereálny príbeh a ja sa nachádzam ďaleko odtiaľ a ďaleko od jednotlivých postáv. Avšak, všetky do jednej mi boli nesmierne sympatické a spoznávala som v nich veľmi veľa z osobného života, kvôli čomu sa mi toto čítanie stávalo čoraz viac emotívnejším.
...Láska je v našom rode ojedinelý jav, a ak sa vyskytne, uctievame ju sebe vlastným spôsobom...
V prvom rade ide o neogotický román a temnú romancu, a preto si myslím, že takýto príbeh "nesadne" každému. A to sa mi na ňom nesmierne páči, pretože sa nesnaží zapáčiť každému čitateľovi.
Opäť sa tu vyskytuje tajomný gróf s temnou minulosťou, Hyeronym, no tentoraz sa mu do cesty dostane éterická kráska, knihovedkyňa Saskia, ktorú požiada o pomoc pri skúmaní a zostavovaní odborných článkov o jednej ich knihe zviazanej do ľudskej kože.
Saskia sa tak ocitne v priestoroch jeho rozľahlého panského sídla a každý deň s Hyeronymom prichádza do kontaktu, pričom sa medzi nimi začne prebúdzať zvláštna príťažlivosť.
Saskia si farbí vlasy podľa aktuálneho emočného nastavenia, a to sa príliš nepozdáva Hyeronymovmu starému otcovi. Začne pátrať po jej minulosti, a to, čo sa dozvie ho iba utvrdí v tom, aby ju čo najskôr odstránil zo života svojho vnuka.
V tomto diele ma prekvapilo niekoľko skutočností:
- tajomná miestnosť na zámku, v ktorej sa skrývalo niečo monštruózne,
- prepojenie hriechov a temnej minulosti z abstraktnej roviny do skutočnosti, v ktorej sa prejavili jej trpké následky,
- zakončenie, pri ktorom som ostala nemilo prekvapená - zrejme nie som až taký idealista...
Taktiež sa tu vyskytli pasáže, ktoré ma prinútili balansovať medzi jeho absolútnym vyzdvihovaním a miernym zhadzovaním:
- momenty, v ktorých autorka vykresľovala napätie a neovládateľnú túžbu medzi Hyeronymom a Saskiou,
- ostré pomenovanie Hyeronyma ako sociopata,
- už spomínaný záver,
- Saskiino správanie, ktoré bolo vykreslené doslova ako na hojdačke a bez najmenšej známky racionality.
Napätie a vášeň, ktoré sa odohrávali medzi vílou Saskiou a bledým mizantropom Hyeronymom boli opísané znamenite a vychutnávala som si ich ako hlt dobrého červeného vína. Miestami som sa cítila, ako keby som sa spolu s nimi ponárala do zvláštne iluzórneho sveta, v ktorom ma niečo neskutočne ťaží a niečo iné si ma podmaňuje svojou ničivou silou.
Toto dielo vnímam dosť osobne a napriek tomu, ako veľmi sa mi páčilo, by som si ho už po druhýkrát neprečítala. Príbeh ocenia najmä čitatelia s vycibreným vkusom, ktorí si už čo-to odžili a túžia na nepatrnú chvíľu uniknúť z reality do temného a súčasne čarovného sveta intenzívnej lásky dvoch ubolených duší. A najkrajší na tom je fakt, ktorý nám autorka predostrela - v realite mnohé veci nevychádzajú tak, ako by si človek prial, ale v imaginárnom svete môžu nastať ideálne závery...
🌟🌟🌟🌟🌟5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára