Záležitosti, ktoré neznášam v knihách

 

K tomuto článku ma inšpiroval knižný podcast od Incognito Reader, na ktorého tvorbu som narazila len nedávno, ale okamžite som si zamilovala počúvať jeho knižné kecačky o ničom a predsa niečom...

...a pri tom počúvaní som si uvedomila, že ma donútil premýšľať nad vecami, o ktorých som sa doteraz nemala čas zamyslieť. 

Prišla som na viaceré záležitosti, ktoré mám s týmto jedincom spoločné a medzi iným som sa zamyslela aj nad rôznymi vecami, ktoré v knihách poriadne neznášam a ktoré ma pri čítaní iritujú alebo ma úplne odradia od daného autora/autorky. Zoznam je dosť dlhý (najbližšie sa zameriam na záležitosti, ktoré obľubujem...).

• Z duše neznášam happyendy! A občas sa kvôli tomu cítim byť poriadne divná. V podstate, celkovo príliš nevyhľadávam presladenú literatúru, romantické príbehy a pod. a knihy, ktorých dej vyústi do nejakého šťastného konca mi neprinesú pocit katarzie alebo nejaký iný druh čitateľského orgazmu.

• Nenávidím všetky romantické klišé typu: on - temný bad guy, ktorý má slovník ako popolník, správanie ako posledný chudák a ona - plachá, nevinná kráska, ktorá mu, jednoducho, nedokáže a ani nechce odolať. Vydavatelia alebo samotní autori dajú takejto knihe nálepku "bestseller" či "temná romanca", pričom dané označenie má na míle ďaleko od opisu toxického vzťahu a čitateľky si tak iracionálne romantizujú a idealizujú rôzne poruchy.

• Neznášam plytký dej, plochý ako noha, v ktorom sa vôbec nekladie dôraz na psychologizáciu postáv. Ako sa mám potom vôbec vcítiť do danej postavy a jej správania? 

• Vo fantasy knihách nepreferujem kombinovanie rôznych príšer typu upír, vlkolak, démon a pod., prípadne riešenie celého milostného trojuholníku príšer a bojov medzi nimi (áno, aj z tohto dôvodu neobľubujem autorku Cassandru Clare).

• Ak je jedinou silnou stránkou autora/autorky zaujať čitateľa prostredníctvom šialene vyšperkovaného jazyka so siahodlhými podraďovacími súvetiami a s kopou rôznych prívlastkov, z duše túto jeho vlastnosť neznášam! Pri takomto niečom by určite pretáčal očami aj velikán literatúry Charles Dickens.

• V detektívkach nenávidím už dopredu prezradeného páchateľa, ale túto skutočnosť som ochotná akceptovať jedine u Bryndzu, pretože... Bryndza je, jednoducho, Bryndza! A baví ma (a áno, páči sa mi aj ako osobnosť a jeho spôsob života).

• Neznášam silené vkladanie psychických porúch do kníh len preto, aby sa autori niečím odlíšili na knižnom trhu a prilákali tak väčšie množstvo čitateľov. Nie je to v poriadku, v dnešnej dobe je to už dosť nudné a stáva sa z toho poriadne klišé. Ak sa už nejaký autor/autorka rozhodne vložiť do deja postavu s nejakou psychickou poruchou, očakávam, že sa o danej poruche dozviem čo najviac... ale väčšinou (najmä pri YA literatúre) mi to príde, ako keby autori nevedeli, o čom dané poruchy sú a ani to s nikým kvalifikovaným nekonzultovali...

• V hororoch neznášam čítať o klišé typu "strašidelný dom". Ak túto tému autor/autorka nezvládne napísať dostatočne invenčne a pútavo, radšej by sa do toho nemal púšťať vôbec (áno, narážam tým najmä na autorku Darcy Coates).

• Neznášam primitivizmus a používanie primitívneho, vulgárneho jazyka v dialógoch, aj keď majú takéto výpovede za cieľ vyjadriť charakter danej postavy. Niečo takéto by sa v literatúre vôbec nemalo objavovať. Som za používanie vulgarizmov v knihách, ale iba v prípade, že daná kniha ako celok pôsobí viac než brilantne napísaná, dramatická, reálna, jednoducho výborná. Aj používanie takéhoto jazyka by malo mať svoje opodstatnenie a nie bezduchosť.

• Zistila som o sebe za poslednú dobu, že nepreferujem knihy, ktorých dej sa odohráva na mori, pod vodou, na lodi... Neznášam to! A ani v skutočnom živote by som sa nerada niekam plavila...

• Neznášam knihy, ktoré čítam... čítam... a čítam, zrazu sa ocitám niekde za polovicou deja a absolútne netuším, o čom kniha je a čo mi daný/-á autor/autorka chce povedať svojím počinom. Našťastie sa mi to nestáva príliš často a ak áno, neviem, či je vtedy chyba v mojej hlave alebo na strane autorovej hlavy...  predsa len, každý máme "svoje dni".

• Nenávidím príbehy, v ktorých neskutočne cítiť, že autor/autorka nie je dostatočne vypísaný/-á. A napriek tomu mu/jej z nejakého dôvodu vydavateľstvo jeho/jej počin vydá. V dnešnom svete šialenosť marketingu a konzumu vo všeobecnosti nepozná hraníc...

• Hrdinovia typu skrachovaná existencia, ktorá pláva životom, fajčí, pije prvú ligu, nevie, čo chce od života a len hnije na gauči. A ja mám čítať o jeho "problémoch"?!

Na knižnom trhu je tých kníh nesmierne množstvo a myslím si, že v dnešnej dobe by mal čitateľ oplývať istou mierou kritiky, mať vlastný názor a začať svoju čitateľskú púť čím skôr, aby si vyhranil svoj čitateľský vkus. Inak sa z jedinca môže veľmi rýchlo stať knižný šrotovník, do ktorého vlezie akýkoľvek odpad...