Hororček v podžánri slasher Klaun v kukuřičném poli od amerického autora Adama Cesareho je jeho prvým literárnym počinom - a teda, poriadne to z textu cítiť! Ale nebudem predbiehať k mojim pocitom z čítania...
Čo je typické pre slasher?
V hlavnej úlohe vystupuje psychopatický masový vrah a jeho obete sú väčšinou teenageri, ktorí sa pred ním snažia skryť alebo s ním bojovať, no veľká časť z nich býva zavraždená dosť nechutným a zvráteným spôsobom. Dalo by sa tiež poznamenať, že čím horšie, krvavejšie a brutálnejšie sú útoky a vraždy daného vraha, o to viac vydarenejšími sa stávajú. Odohrávajú sa najčastejšie buď v nejakej polorozpadnutej budove, v lese, v poli alebo pri jazere.
A aká zápletka sa nachádza v tomto hororovom románe?
Teenagerka Quinn sa s otcom presťahuje do malého mestečka Kettle Springs. Na každom rohu na ňu vykúka maska klauna, ktorého miestni považujú za svojho maskota. Kedysi býval na výrobkoch kukuričného sirupu, ale odkedy zatvorili miestnu továreň na jeho výrobu, mestečko chradlo a pustlo.
Väčšina obyvateľov z úpadku malomesta obviňuje teenagerov, ktorých sprevádzajú všemožné problémy, väčšinu času trávia len na sociálnych sieťach a neuznávajú autority. Dusná energia vyvrcholí na večierku, ktorý usporiadajú tretiaci a štvrtáci strednej školy pri rozpadnutej továrni uprostred kukuričného poľa. Nik z nich však ani len netuší, že ich zopodiaľ sledujú krvilační klauni...
Od tohto čítania som si nesľubovala nič prevratné, pretože väčšinou, keď ide o horor, nepristupujem ku knihe s očakávaniami na nejaké hlboké filozofické myšlienky alebo, že by dané dielo zásadne pohlo mojím prežívaním. Plánovala som sa pri ňom hlavne pobaviť, ale taktiež sa aspoň trochu báť. Okolo strachu však moje vnímanie ani len neprešlo... a dokonca som sa pristihla, že som sa pri čítaní často nudila a prevracala stránky s myšlienkou "kedy to už, konečne, skončí?".
Na obálke i prebale knihy sa nachádza komentár svetoznámeho hororového klasika Clivea Barkera, ktorý o diele tvrdí, že autor dokáže poriadne vystrašiť. Neviem, či sa teda stala chyba v mojich receptoroch alebo bol daný spisovateľ v inom rozpoložení než ja?
Každopádne, autor tu predstavil old schoolovú, retro atmosféru v štýle Kukuričných detí od Stephena Kinga, ale v obrátenej verzii, čo je asi jediné pozitívum. Prvých sto strán sa však poriadne nič nedeje, jednotlivé postavy sú doslova nemastné-neslané a čitateľ si k nim nevytvorí žiadny vzťah. Autor iba v skratke predostrie ich hlavné povahové črty, aby sa od seba nejakým spôsobom odlišovali, a to je všetko. Keď už, konečne, príde na scénu vražedný klaun, na chvíľu ma strhne vlna záujmu, ale skoro okamžite sa opäť vrátim na pokojnú hladinu, kde iba sledujem dianie, ktoré ma v konečnom dôsledku vôbec neprekvapuje (možno som videla už dosť podobne ladených filmov).
Asi iba na prstoch jednej ruky by som vedela spočítať, koľko slasherov som doposiaľ prečítala. Vždy sa poteším, keď na literárnom poli zaregistrujem nejaký takýto počin. Avšak, od hororu vyžadujem poriadnu dávku aspoň nejakej emócie - či už hnusu, odporu, strachu, hnevu... čohokoľvek, len nie nudu a apatiu. Po ďalšom románe od tohto autora by som už asi ani nesiahla...
🌟🌟🌟 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára