Román Tajomstvo Agathy Christie od vyštudovanej právničky Marie Benedictovej predstavuje jednu z veľkých záhad majsterky detektívnych príbehov Agathy Christie. V roku 1926 zmizla na jedenásť dní, nevedno kam a prečo... dodnes kolujú okolo jej zmiznutia rôzne špekulácie. Autorka v knihe predostrela svoju verziu jej tajomného odchodu od rodiny.
Román je rozdelený na dve časti - v prvej sa strieda Agathina minulosť s prítomnosťou, v ktorej začína vyšetrovanie jej zmiznutia. V rámci minulosti sa čitateľ dozvedá o jej zoznámení sa s "osudovým mužom" Archiem a spôsobom života, aký viedla, či už sa jednalo o jej spisovateľské začiatky alebo manželský život. V druhej časti sa odhalí dôvod, prečo sa rozhodla odísť od manžela a dcéry.
Doposiaľ som neprečítala nič od Agathy Christie a určite to mienim v najbližších mesiacoch napraviť. Po prečítaní tohto románu som ešte viac navnadená na odhaľovanie záhad, rébusov a šifier v jej detektívkach.
Tajomstvo Agathy Christie sa číta doslova samé, plynie rýchlym a svižným tempom. Autorka striedaním Agathinej minulosti s jej prítomnou záhadou núti čitateľa túžiť po tom, aby sa dozvedel viac a viac z jej života. Ostávala som očarená jej eleganciou, noblesou, kreatívnosťou, vitalitou a ženskosťou. Vďaka autorke som si ju živo predstavovala ako tajomnú a zároveň veselú, dynamickú bytosť so zmyslom pre tvorenie mysterióznych zápletiek. Avšak, aj ako bytosť s absolútne hrozným vkusom pre mužov.
Každou ďalšou kapitolou som sa iba utvrdzovala vo svojich antipatiách voči jej nápadníkovi, neskôr manželovi, Archiemu, ktorý do jej života vstúpil náhle a intenzívne narušil dovtedajší stabilný a stereotypný chod jednotlivých dní. Od začiatku mi bol nesympatický, pôsobil úlisne a slizko, čo sa mi neskôr iba potvrdilo. Už dlho sa mi v knihe neprotivila mužská postava tak veľmi ako táto!
O Agathinom zmiznutí sa dá dočítať všade na rôznych weboch (osobne odporúčam napr. Knižné červy ), takže sa mu tu príliš nebudem venovať. Od právničky by som vôbec neočakávala tak pútavo napísaný román a fakt, že v závere spomína, že ide iba o fiktívnu verziu jej života, mi vôbec neskazil dojem z celého príbehu. Všimla som si, že si cielene vyberá ženy z minulosti, ktoré možno považovať za významné historické ženské vzory. Prepísaním ich príbehov do románovej podoby pomáha znovuobjaviť ich odkazy a životné osudy, čo je mi nesmierne sympatické.
Po prečítaní tohto románu som si uvedomila, ako dokáže jediný (nesprávny) muž absolútne rozložiť ženskú dušu a pošliapať jej integritu. Čitateľ si dovolí strhnúť sa Agathiným majstrovstvom fabulácie a v druhej časti už len dúfať v aké-také prečistenie dusného ovzdušia, ktoré medzi ňou a manželom vzniklo. Hnev a frustrácia sa preplietajú so spomienkami a nádejou za iluzórnou podobou niekoho, resp. niečoho, čo nikdy nejestvovalo. Agatha však z celej situácie povstane doslova ako fénix z popola...
Mnohých kreatívnych ľudí na ceste života postretnú nevyspytateľné závany šialenstva a myslím si, že inak to nebolo ani v prípade Agathy Christie. Autorka tohto románu uchopila jej záhadu podmanivo, ale po vyprchaní prvotných dojmov z prečítaného sa prikláňam k verzii, ktorá tvrdí, že Agatha, jednoducho, stratila rozum i nervy z manželovej nevery. A nič viac, nič menej za tým nie je potrebné hľadať. Ale ktovie, ako to celé naozaj bolo...
🌟🌟🌟🌟 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára