Sestra lovce čarodějnic

 

Čarodejnícke procesy predstavujú tému, ktorá ma zrejme nikdy neprestane fascinovať a zároveň poriadne znechucovať. Dielo Sestra lovce čarodějnic od americkej autorky Beth Underdownovej je v prevažnej miere inšpirované historickými udalosťami a postavou, ktorá v 17. storočí v Anglicku stála za rozpútaním teroru odsúdení, popráv, prenasledovaní a trýznení stoviek žien - Matthew Hopkins.

Ako je už z názvu diela známe, hlavnou rozprávačkou tohto príbehu je jeho sestra Alice. Autorka však na konci knihy zmieňuje, že z historických záznamov nie je možné s určitosťou zistiť, či vôbec mal sestru, no je to viac než pravdepodobné. Po nešťastnej udalosti sa vracia za bratom do malého mestečka Manningtree ako vdova. Vo dverách ju privíta jeho slúžka a už od prvého momentu, ako vystúpi z koča, sa necíti príjemne. Zovšadiaľ na ňu dolieha atmosféra plná ťažoby, pochmúrnosti a podozrivého ticha. Nepotrvá dlho a zisťuje, že sa všetci v mestečku, služobné nevynímajúc, jej brata obávajú. 

Matthew Hopkins bol jednou z najobávanejších postáv v Anglicku a sám seba označil ako za hlavného lovca čarodejníc, pričom bol zodpovedný za smrť stovky žien. Svoje obete si vyhliadol spomedzi nemajetných, starých a "nepohodlných" žien, ktoré najprv vystavil obnaženiu a bodaniu ihlami a bodcami do tela za účelom zisťovania tzv. čertových znamienok. Následne ich priviazal na stoličku a držal ich niekoľko hodín o hlade a smäde v rovnakej pozícií vyčkávajúc na príchod raracha, vyslanca diabla. Po dlhých hodinách trýznenia zvyčajne obete prehovorili aj o tom, čoho nikdy neboli ani len svedkyňami.

 

V knihe je zmienená aj ďalšia metóda "odhaľovania", ktorú zaviedol, a to tzv. ordál vodou - obvinenej zviazali ruky a nohy a hodili ju do rieky alebo rybníka. Ak klesla pod hladinu, považovalo sa to za prejav neviny a ak vyplávala, obvinili ju a následne popravili. 

V Anglicku čarodejnice neboli upaľované zaživa, ale len popravované.      

Vzpomínala jsem, jak mi otec řekl, že to nejstrašidelnější, co mohu potkat ve tmě, je jiný člověk. Jenže tak to není... to, co potkáte ve tmě, jste vy sami. A to je skutečně něco, čeho je třeba se bát.

Od začiatku autorka v knihe navodila ponurú atmosféru, ktorá sa ma počas čítania držala po celý čas... a len sa stupňovala a stupňovala. Alicina averzia voči svojmu bratovi narastala a jeho chladná, rezervovaná a sadistická povaha vyvierala na povrch. Medzi riadkami sa čitateľ dovtípi a ku koncu odhalí dôvod jeho arogantnej a tyranskej povahy, ktorá pramenila v detstve. Matthew mal skoro na polovici tela odpornú jazvu, ktorej pravú príčinu sa čitateľ dozvie až na konci príbehu a rozhodne šokuje.

Když bylo Matthewovi sedm let, vzpomínám si, že se jednoho rychle šeřícího listopadového dne vrátil domů a pravil, že mluvil s ďáblem...

Později v našem společném pokoji jsem zpod přikrývek sykla k Matthewovi otázku, 

jak poznal, že mluví s ďáblem. 

Měl snad rohy?

„Vůbec nepáchl," odpověděl zcela prostě a bez jakékoliv známky falše. 

„Vypadal jako člověk, akorát nebyl ničím cítit."

Autorka ma týmto svojím dielom zaviedla do doby, v ktorej by som rozhodne nechcela žiť. V danej dobe stačilo na niekoho ukázať prstom a dotyčná/-ý sa nemusel dožiť ďalšieho leta... Fakt, že sa inšpirovala skutočnými historickými udalosťami, ktoré ozvláštnila beletristickými prvkami, ma od začiatku v plnej miere nadchol a na čítanie som sa tešila, ku koncu som už nevedela knihu ani na chvíľu odložiť. Doposiaľ som nečítala tak výborne a pútavo napísaný príbeh s tematikou čarodejníc. Je v ňom totiž vybalansovaná miera mysterióznosti a prvkov hororu s historickými faktami a súvislosťami.

🌟🌟🌟🌟🌟 5/5