Z chaosu v mojej hlave si vytvoril
koláž ponurých pocitov a úzkostí.
Prečo pozorovať divé maky iba počas noci?
Za horizontom zmizli všetky hviezdy.
Prepadla som sa na cestu smerujúcej do pekla -
- cestu vydláždenú z čiernych dier.
Spoza tŕnia som zazrela krkavca
Prázdny pohľad - telo ako dutá schránka.
Svet rozložený na atómy uhlíka a vodíka.
Uprostred rozkladu nezmerná hra
na dravca a korisť.
Na ceste do pekla sa nedá brzdiť.
Si to ty, kto nabúral do stromu
alebo ja, čo som mu privodila hnilobu?
Obloha do seba uzamkla všetok jas.
Zo stromov vyprchal život,
kým sa naše telá zvíjali v extáze.
Na ceste do pekla nevieme zastaviť čas.
Čierne srdce - biele telo.
Takto sa musela cítiť Medúza
pri pohľade na Persea.
Som tieň, ktorý bude prenasledovať
tvojho Satyra do temného lesa.
Na ceste do pekla zo mňa vyprchali všetky emócie.
Za tvojím úsmevom som uvidela
mihnúť sa infernálne elégie.
Preferujeme frapantné chute.
Na ceste do pekla zabudni na minulosť.
Budúcnosť nejestvuje.
Iba krvavý spln a surové srdce
okorenené o všetky hriechy sveta.
Si moja nová závislosť
prameniaca zo šialenstva.
Pošeptal: „Viem, kedy príde apokalypsa.
Keď sa naše telá prepoja."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára