Philip Carlo, autor portrétu o známom mafiánskom vrahovi Mraziarovi, poskytol vo svojej ďalšej knihe s názvom Mafiánsky hrobár detailnejší pohľad na život a brutálne, sadistické zločiny Tommyho "Karateho" Piteru, prezývaného aj Sekáč. Jeho zločiny patria k najhroznejším v dejinách mafie. Zároveň v knihe predostrel profil vyšetrovateľa, ktorý ho napokon dolapil.
Carlo sa rád venuje problematike newyorskej mafie a skúmaniu mentality zločinca. Tommy Pitera nepatril k obyčajným mafiánom z Brooklynu. Vykonával funkciu capa v známom klane Bonannovcov a venoval sa i štúdiu zločinu či bojovým umeniam. Obľuboval nože a prácu s nimi, vždy bol oblečený v čiernom a kvôli svojej schopnosti nenápadne zmiznúť a opäť sa niekde znenazdania objaviť ho prezývali i Upír. Postupne sa prepracoval medzi elitu nájomných vrahov a vďaka svojej chladnokrvnej, nemilosrdnej povesti sa stal jedným z najobávanejších mafiánov.
Okrem vraždenia obchodoval s heroínom zo Sicílie i kokaínom z Južnej Ameriky. Zriaďoval tajné cintoríny, kde sa zbavoval častí rozsekaných, zmrzačených tiel, aby ich už nikto nikdy nenašiel.
Čo sa stalo v Piterovom živote, že sa z neho stal taký chladnokrvný a bezcitný človek?
V pohľade jeho svetlomodrých očí sa skrývali ľad a bezodná priepasť. Šikana, problémy s nepríjemne vysokým falzetom, bitky a násilie od útleho veku, prísna katolícka výchova, podceňovanie zo strany blízkych a nedostatok priateľov... to všetko mladého Piteru priviedlo k vášni k bojovým umeniam, v ktorých našiel svoje životné poslanie. Jeho vývoj tiež ovplyvnili ulice, v ktorých vyrastal, kde bola najväčšia koncentrácia mafiánov na svete, priamo uprostred americkej Cosy Nostry.
„O takom ako on som v živote nepočul. Bol ako upír. Podľa nás zabil vyše 60 ľudí.
Sledovali sme ho tri roky. Vždy chodil v čiernom. Bol veľmi bledý.
Raz o štvrtej ráno sme videli, ako robí zhyby na požiarnom schodisku v tmavej ulici.
Bolo to veľmi čudné."
Pitera bol samotár a tichý jedinec. Obliekal sa do čierneho, z domu vychádzal zväčša iba v noci, a tak mu pokožka výrazne zbledla. Bol ustavične zamračený a postupom času sa začali v Brooklyne šíriť historky o jeho nemilosrdnosti. Rád svoje obete rozrezával na šesť častí a zahrabával ich na rôznych miestach. Jeho hlas pripomínal postavičky z kreslených filmov, čím mnohých privádzal do rozpakov. Pri chôdzi si permanentne zakrýval ústa, pretože bol ustavične v strehu a obával sa odpočúvania či nahrávania.
„Keď niekoho zabiješ, musíš prerezať pľúca a žalúdok. Ak to urobíš, telo sa potopí,
ak nie, bude plávať na hladine a nájdu ho."
Bol nočným vtákom, ktorý neobľuboval deň, ani ľudí s pevným pracovným časom. Snažil sa neužívať drogy a alkohol v prehnanej miere, pretože si potreboval za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Nikdy ho nič netrápilo, okrem jediného - zamiloval sa do krásnej, zmyselnej a bohémskej Celeste LiPariovej, ktorá však v prehnanej miere užívala koks i heroín. Svojej spriaznenej duši sa snažil dohovárať, aby prestala s drogami, pretože sa obával, že si pod vplyvom drog začne s inými mužmi. Nič však nepomáhalo... a jeho zúrivosť naberala kvôli jeho obavám nekontrolovateľné rozmery...
Traja ľudia vedia udržať niečo v tajnosti len v prípade, ak sú dvaja z nich mŕtvi.
Táto kniha sa číta doslova sama. Nenudila som sa v podstate ani pri jednej kapitole. Čítať o jeho živote, spôsobe uvažovania, vyšetrovaní jeho zločinov a rôznych podrobností ohľadom spôsobe usmrtení obetí bolo mrazivé, desivé, napínavé a hrôzostrašné. Všetko sa to totiž naozaj stalo a táto kniha poukazuje na desivosť a nepredvídateľnosť reality a ľudí vo všeobecnosti. V epilógu sa čitateľ dozvie, čo sa s Piterom a s jeho kumpánmi stalo, a kde sa v súčasnosti nachádzajú, aj čo robia.
Najbrutálnejšia časť sa nachádza priamo kdesi uprostred rozprávania, kde autor opisuje jednu z Piterových vrážd a práve táto pasáž u mňa zarezonovala najviac. Čitateľ, ktorý sa zaujíma o mafiánsku tematiku alebo profily psychopatov si pri tejto knihe príde rozhodne na svoje.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára