Už som tu niekde spomínala, že Saskovú zbožňujem. Nad jej novinkou, trinástou knihou v poradí, s názvom Trinásta som začala dychčať od chvíle , ako som sa o nej dozvedela a predobjednala si ju ešte niekedy v lete. Očakávala som, že to bude román s tajomstvom, o sektách a zhubnom vplyve kultu. Je tu však prítomná najmä manipulácia s mysľou - nielen medzi jednotlivými postavami, ale aj s mysľou čitateľa.
Trinástka je pre niekoho šťastné číslo, pre iných symbolom smoly, nešťastia, útrap. Chorobný strach z tohto čísla má aj strašidelne znejúci názov - triskaidekafóbia. Počas piatku trinásteho by ste ľudí trpiacich touto chorobou asi márne hľadali na ulici.
A čo je pravda, čo je iba výsledok manipulácie môže čitateľ zistiť po prečítaní presne 13 kapitol Trinástej. Hlavná hrdinka prežije traumatickú udalosť, po ktorej nie je schopná zaradiť sa späť do bežného života. Upadne do stavu apatie, letargie. A v takomto psychickom rozpoložení sa stretne so spokojne pôsobiacimi mladými ľuďmi, ktorí nič neriešia, užívajú si stavy vnútornej slobody a ako neskôr zistí, okrem iného i nezáväzný sex.
Ľudia, s ktorými sa začne stretávať, jej začnú poskytovať ochranu, bezpečie, iný rozmer reality. Hrdinka sa postupne začne zamýšľať nad významom dobra a zla v živote, vyrovnávať sa s traumou, ktorá jej zmenila život. A medzitým prepadne silnej charizme jedného z členov komunity, s ktorou začne zdieľať svoj život. Neurobila však chybu? A existuje vôbec?
Svetlo vystriedala tma. Tmu som mala čoraz radšej. Dokázala toho veľa ukryť. Svetlo bolo príliš vtieravé, odkrývalo naše tváre, aury, pri svetle nám vidieť až na dno duše. Ale v tme? Môžeme robiť čokoľvek, prežívať svoje emócie a nechať sa unášať temnotou, až kým nevyjde slnko. (s. 166)
Už v prológu mi niečo "nesedelo" a po dočítaní celého príbehu som sa k nemu opätovne vrátila. Fakt by ma bavilo diskutovať o tejto knihe a o tom, aké myšlienkové pochody a teórie čitateľom behali hlavou (najmä v závere).
Pre mňa nadobudol tento príbeh metafyzický rozmer, z ktorého mi odpálilo dekel. Jednotlivé dieliky nejasností do seba postupne zapadli a vystavali temnú koláž ľudskej absurdnosti a krehkej pominuteľnosti každého jedinca. Medzisvety, boj dobra a zla v každom človeku, anjeli a démoni, existencia alebo neexistencia, vášeň i hnev, sen alebo realita?
Na jednej strane tu autorka poukázala na strašný vplyv sekty, kultu na psychiku človeka a ako manipulácia dokáže doslova rozbiť ľudskú psychiku i jeho dovtedy vystavaný osobný svet.
Na druhej strane celému románu pridala väčší rozmer s už spomínaným vyústením, ktoré vygradovalo do niečoho priam postmoderne surreálneho.
Autorka sa inšpirovala skutočnými spoločenstvami, ktoré pôsobia vo svete. Za mňa je to jedna z jej najtemnejších kníh. Prvé kapitoly som čítala večer a len ťažko som po nich zaspávala. Najsilnejší moment bol pre mňa na prelome tretej a štvrtej kapitoly, kedy si hrdinka prechádzala "očistou" ducha i tela (tie scény budem mať ešte dlho v mysli).
Je to strašidelné, temné, podmanivé, surreálne, tajomné, mrazivé čítanie (ktoré si doprajem neskôr zas, pretože si to tento príbeh rozhodne zaslúži).
⭐⭐⭐⭐⭐ 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára