Po dlhšom čase som si prečítala hororček, tentoraz od vydavateľstva Fobos, ktoré sa zameriava najmä na tento žáner i na fantasy a sci-fi vo všeobecnosti. Americký autor Bentley Little mi doteraz nebol vôbec známy (našťastie som už túto životnú ujmu napravila), a pritom napísal niekoľko desiatok kníh. Ja si po tomto diele plánujem zadovážiť aj ostatné, ktoré vyšli v češtine a už sa na ich prečítanie veľmi teším.
Zaujímavosťou tohto hororu je, že keď ho v roku 1999 čítal pri jednej zo svojich obvyklých prechádzok Stephen King, zrazila ho dodávka a skončil s vážnymi zraneniami v nemocnici. V podstate skoro zomrel pri čítaní. Aj na zadnej strane prebalu je pochvaľujúci komentár od tohto velikána, v ktorom hovorí o autorovi ako o majstrovi hrôzy a hororovom básnikovi.
Nemala som žiadne očakávania od tejto knihy. Čakala na mňa na poličke tak dlho, až som zabudla, prečo som si ju vôbec zadovážila. Konečne sa teda ku mne dostala a ja som ostala viac než milo prekvapená. Poslednú dobu som nemala šťastnú ruku na kvalitné, dobré, strhujúce horory (či už vo filmovej alebo literárnej podobe). A tak som na dlhšie obdobie odsúvala tento žáner na vedľajšiu koľaj. Pán Little však vo mne opäť rozdúchal plamienok vášne pre hrôzu medzi riadkami a ja sa z toho teším.
Takže v tomto príbehu možno stretnúť päť zdanlivo rôznych ľudí, ktorých životy ako keby nesúviseli. Všetci sa boria s nejakými životnými problémami, ťažkým osudom, hlboko zakorenenými traumami. Je tu otec a starostlivý manžel Daniel, ktorý však prišiel o prácu a nie je schopný zaradiť sa späť do prúdu života; kariéristka Laurie, ktorá sa stará o mladšieho brata a pochybuje o zmysle svojho života; starý profesor Norton, ktorý nenávidí svoju ženu; producent filmov Stormy, ktorý sa odsťahoval z hnusného sveta LA plného falše; a v neposlednom rade Mark, ktorý jedného dňa dostane silnú predtuchu o smrti svojej sestry a rozhodne sa odísť do domu, v ktorom ostala žiť po smrti ich rodičov.
Čo ich všetkých spájalo okrem tráum a hľadania zmyslu života? Áno, ako je to už z názvu zrejmé - Dom. Nebudem písať spojlery, ale pánovi spisovateľovi sa v tomto diele podarilo opísať niečo natoľko geniálne, až to aj samotný King zmienil vo svojej knihe O písaní (aj v Danse Macabre). Mne to došlo až ku koncu a prvkami, resp. postavami, ktorými tu načrtol samotný boj Pekla a Neba ma, veru, úplne užasol.
Je tu veľa opisov, najmä ku koncu, cca posledných sto strán už ubiehajú v meditatívnom, pokojnom tempe. Čitateľ, ktorý by čakal od tohto hororu masakrálnu akciu alebo príšery povstávajúce z hrobu by ostal sklamaný. Neviem, ako to bude vyzerať v ostatných autorových dielach, ale v tomto sa nezameriava na surovosť, brutálnosť či krvilačnosť. Práve naopak, išlo mu o mysteriózne prepojenie odvekého boja zla a dobra v archetypálnom koncepte strašidelného domu.
Najviac som si užívala kapitoly z Danielovho pohľadu a taktiež z pohľadu Laurie. A keby bola vynechaná postava Stormyho, tak to by mi vôbec neprekážalo. Inak som veľmi potešená, že sa mi tento spisovateľ dostal do rúk a ešte aj v tomto jesennom období. Donútil ma opätovne sa zamyslieť spolu s jednotlivými postavami nad skutočnými hodnotami v živote a nad silou lásky, bez ktorej by nič nemalo zmysel.
Ešte stále, bohužiaľ, žijeme v krajine, v ktorom panujú predsudky a zloba a v ktorom si mnohí ľudia pri slove horor predstavia iba psychopatiu, morbiditu, deviáciu. Horor však odráža realitu a aktuálne problémy sveta a života bežných ľudí, pričom poukazuje cez hororové prvky na neduhy spoločnosti. Nastavuje jej tak pomyselné zrkadlo, a práve to ľuďom nebýva veľmi po chuti. Je tak jednoduchšie odsúdiť, ohovoriť, zavrhnúť - či už fanúšikov tohto žánru alebo jeho samotných tvorcov. Som preto rada, že sa viem dostať k týmto veľdielam ako toto aspoň cez české vydavateľstvá...
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára