Kruh

 Elitný kruh neotvoril dvere,
za oknom stúpa dym
a ty si sa ocitol v nesprávnom smere.
Od zúfalosti plačeš, nariekaš, 
že som ťa vyhodila - tu máš
 - jednu dýku zboku a druhú do oka.

Jebnutosť nepozná hranice,
dokedy mi budú udávať smernice?

Načo mi hovoríš, jak dýchaš,
keď si tu nebol a furt sa len skrývaš.

Elitný kruh zatvoril všetky okná,
ťažko sa stúpa, keď si na jedno oko slepá.
V hodine trinástej odbila posledná minúta
tvojho spackaného života.

Ležíš a sťažuješ sa -
nebol si schopný uživiť otroka,
utiekol ti preč do sveta
a teraz nariekaš, že si druhým za kokota.

Na  vrchole hory chýbajú ozveny,
na kolenách sa mi lesknú modriny.
Popíjaš džús z kalicha
a spoza rukávov sa ti sype hlina.
Ktože ma odnesie na márach?

Tupý ksicht je živený rečami.
Hľadal, dúfal, sníval,
nuž nepomohol si a do rána zas kríval.
Skuvíňa tam dakde doteraz
- chudiatko, čo osleplo
a neuvidelo viac všetky hviezdy do roka.

Elitný kruh stúpa po hlavách,

čierna či biela, 

červená či modrá -  všetko jedno,

bojíš sa?

Ak sa ocitneš v ich smere,

radšej za sebou rýchlo zamkni dvere.