Stephen King - Čím temnějsí, tím lepší

Posledná Kingova tvorba nepatrí zrovna k mojim najobľúbenejším. Príliš mi ani nesadla jeho obľúbená postava Holly, ktorej venoval celý román. Ale tento súbor poviedok je... výborný. Určite mi pripomenul jeho staršiu tvorbu a nebyť posledných dvoch poviedok, ktoré boli dosť slabšie (aspoň za mňa), celé čítanie by bolo perfektné. Napriek tomu som si ho však užila a už teraz mi chýba...

Najviac u mňa zarezonovali Noční můra Dannyho Coughlina, Chřestýši a Laurie. Je tu mix všetkých možných hrôz - od vyrovnávania sa so smrťou ako takou, či so smrťou blízkej osoby, príšery číhajúce v prírode, šikana, rozvod... Ilúzia sa prepletá s realitou v skoro každej jednej poviedke, a to ma bavilo najviac - nikdy som hlavnému hrdinovi neverila nič, nemohla som si byť istá, či to, čomu verí a ako vníma realitu, je správne a skutočné... Užívala som si to teda poriadne a každý deň zhltla aspoň jednu, dve poviedky. 

King do príbehov okrem iného vniesol závan spoločenských problémov súčasnosti - cez hrôzy vojny, pandémiu, až po utláčanie ľudí patriacich "do spektra", kam sa v doslove i sám zaradil. Vyslovil, že nie tí , ktorí čítajú horor sú tí zlí, ale práve naopak - tí, ktorí nedokážu a nechcú čeliť hrôzam reality a vlastným strachom, páchajú najviac zla vo svete. Taktiež King apeluje na dôležitosť snívania a oddávaniu sa príbehom, pretože neustále vystavovanie sa realite môže vážne poškodiť psychiku človeka a doviesť ho k šialenstvu. 

Obrázok z prebalu sa nachádza i vo vnútornej strane knižnej dosky a čitateľ sa s týmto aligátorom stretne aj v jednej z poviedok, ktorá je fakt úžasná a poukazuje na ťažké vyrovnávanie sa so samotou po strate blízkej osoby. A opätovné nachádzanie vnútornej sily i stability. 

King taktiež v jednej z nich rozohral na vyše sto stranách perfektnú hru na mačku a myš. Až do úplného konca som verila "nadprirodzenu" hlavného hrdinu, ale myslím si, že mnohí čitatelia sa práve pri tejto poviedke stratili niekde medzi ilúziou a realitou. V podstate tu spisovateľ perfektne vykreslil ľudskú povahu drvivej väčšiny populácie, ktorá trpí predsudkami. 

Možno tu nájsť i mimozemšťanov, čomu som sa veľmi potešila, pretože ufónov nie je nikdy dosť a už dlho som nečítala niečo, kde by boli takto skvele zobrazení a opísaní. 

King sa "pokúsil" aj o Lovecraftovskú kozmickú hrôzu, ale... ehm... Nebolo to ono. A ku koncu tejto poviedky som ani nevedela, čo si o tom celom myslieť. Nesadlo mi toto experimentovanie. 

🌟🌟🌟🌟 4/5