Táto kniha obletela bookstagram a u mňa to bola láska na prvý pohľad. Vôbec som nepremýšľala a spravila predobjednávku. So slovenskou autorkou Olíviou Sweet som nemala žiadne predošlé skúsenosti, takže išlo o "výstrel naslepo", ale povedala som si, že snáď bude príbeh stáť za to, keď už má také krásne spracovanie - dokonalá obálka v mojich najobľúbenejších farbách a ešte dokonalejšia oriezka. Nebýva u mňa zvykom, že sa nechám zlákať iba obálkou - väčšinou si počkám na reakcie iných čitateľov/-iek a podľa toho usúdim, či po danej knihe siahnem alebo nie.
Do prvých sto strán som sa sama seba v duchu pýtala, kedy sa to už, konečne, rozbehne? Čo sa to tam vlastne deje? Kam sa to ešte celé uberie? Prídu vôbec nejaké zvraty?
Hneď v prvej kapitole som ostala zarazená, pretože mi moc nesadol autorkin štýl opisov. Jednoduché úkony hlavných postáv alebo len opis počasia bol kostrbatý a niekedy opísaný aj na tri riadky. Použila napríklad slovný obrat "ihličky dažďa", ktorý mi rezal oči (osobne chodím veľmi často bez dáždnika, keď prší a teda mňa kvapky dažďa doposiaľ neboleli ani v tom najväčšom lejaku).
A čo mi najviac pri čítaní prekážalo?
Plytkosť postáv.
Hlavná hrdinka - študentka, ktorá si privyrábala predávaním svojho tela, a hrdina - klient, ktorý sa u nej "objednal", ale išlo mu o "niečo viac", boli proste iba postavami opísanými ako z Rodinných prípadov. Nekonal sa tu žiadny hlbší ponor do ich myšlienkových pochodov - čo ich v súkromí i v minulosti vyformovalo do podoby, ktorou sú teraz? Aké mali za sebou traumy?
Čo ich k sebe vzájomne priťahovalo? AK sa tu aj vyskytli nejaké scény "milostného" charakteru, absolútne som im neverila... NIČ. Od knihy tohto typu by som čakala ASPOŇ jednu erotickú scénu alebo aspoň vášnivé iskrenie, doťahovanie sa navzájom... Je tu náznak autorkinej snahy o niečo v štýle "enemies to lovers", ale úprimne ten ich vzťah-nevzťah vo mne zanechal trpkú príchuť prázdna.
Postavy sa pohybujú, dalo by sa povedať, v istej podobe podsvetia. Sú tu vedľajšie postavy, ktoré by mali vyvolať v čitateľovi napätie, strach, obavy - aspoň nejakú emóciu. No ja som len pretáčala kapitolu za kapitolou ako nejaký stroj a nič mi jednotlivé slová nedávali. Neznášam, keď vo mne príbeh nevyvolá ani štipku akejkoľvek emócie.
Kniha má mať pokračovanie, ale po ňom už nesiahnem. Dám ešte autorke šancu s jej predošlou dilógiou Strach a VEĽMI dúfam, že to bude oveľa lepšie ako táto skomolenina románu, ktorá mi prišla narýchlo spísaná, s jasným marketingovým zámerom.
🌟✨ 1,5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára