Prečo som o nej nechcela moc písať?
Pretože už vidím, ako nad týmto dielom budú doslova chrochtať všetky intelektuálne prasatá, snobi a literáti, ktorí si prečítaním takejto knihy budú pripadať zľahka "nad vecou" a milosrdne prikyvovať hlavou nad nespravodlivosťou života, zlom sveta a nešťastným osudom mladých ľudí. Budú ho hodnotiť ako niečo "geniálne", "pôsobivé", "brutálne nádejné", ako je to doslova popísané na zadnej strane knihy. Taktiež budú roniť slzičky nad tým, aké je to ťažké žiť v chudobe a aké ťažké je nájsť si miesto vo svete, ktorý vás neprijíma. Neznie to pateticky? A neznie to v prvom rade VULGÁRNE po tom, čo si snobi toto dielo prečítali a takto ohodnotili? Ak vedia, o čom toto dielo je, tak použiť na jeho opísanie takéto adjektíva sú znakom primitivizmu (a pri tomto výraze odporúčam pozrieť synonymický slovník).
Chcela by som, aby sa toto dielo dostalo viac do povedomia. Dokonale opisuje, aké ťažké je dýchať na dne a snažiť sa vyplávať na breh z hlbokého jazera. Nie je to ľahké čítanie a je rozhodne poriadne bolestivé. Aj keď sa odohráva v prostredí Škótska, konkrétne v meste Glasgow, úplne mi pripomínalo život na vidieku na Slovensku. Je tu zobrazené skoro všetko, o čom sa nehovorí a malo by ostať za zatvorenými dverami - znásilnenie, násilie páchané na ženách, krádeže, vraždy, vandalizmus gangov, alkoholizmus, predaj drog a rôzne iné formy kriminality, objavovanie vlastnej sexuality atď..
Čo robí muža mužom? Dá sa nájsť vo svete nejaké bezpečné miesto? Môže zvíťaziť láska na mieste, v akom žil Mungo? Aké je to byť matkou, vdovou, ktorá musí sama vychovávať tri deti? Čo sa dá robiť na miestach, kde je iba smrad, špina a chudoba?
Jedno je isté - táto kniha vás prefacká a vy jej za to poďakujete. Mali by ste, aby ste sa cítili o niečo lepšie, že nežijete ako Mungo.
🌟🌟🌟🌟🌟 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára