Tip na jesenné čítanie - Nevpouštěj les dovnitř

 

Dark academia, psychologický horor, mysteriózna atmosféra, folklórne prvky, rozprávkové príšery, kresby, tajomný les a dvaja chlapci, ktorých by spoločné tajomstvo mohlo totálne požiť. To je dielo Nevpouštěj les dovnitř od austrálskej autorky C. G. Drews, 

Môžem povedať, že som doposiaľ nič podobné nečítala. Ak túžite zažiť niečo podobné ako sa stalo mne - po dočítaní som ostala len s otvorenými ústami hľadieť do steny, ničomu som nechápala a z tých obrazov, ktoré autorka vykreslila sa mi úplne vyčistila hlava - siahnite po tomto diele.

Autorka píše veľmi netradičným spôsobom, ako keby sa snažila o skĺbenie rozprávkovosti so všetkými folklórnymi prvkami rozprávky s ťaživosťou subžánru dark academia. A spolu to funguje priam neskutočne. 

Hlavný hrdina Andrew je plachý, melancholický rojko, ktorý sa utieka do fantazijného sveta. Píše temné rozprávky plné príšer, a to pre jedinú osobu na svete - svojho najlepšieho priateľa Thomasa. Ten na rozdiel od Andrewa stále niečo kreslí a skicuje. Keď sa po prázdninách vrátia do školy (do snobskej akadémie), Thomas sa začne správať zvláštne. Riaditeľka ho predvolá k sebe, kde na neho už čakajú policajti... čo sa stalo s jeho rodičmi? Prečo opakovane porušoval zákaz vchádzania do lesa v blízkosti školy? Thomas mlčí a ani Andrewovi sa nepodarí zistiť, čo sa deje. 

Raz v noci sleduje Thomasa do lesa. Pristihne ho bojovať s fantazijnou príšerou z jeho príbehu. Kde sa stierajú hranice medzi realitou a imagináciou? Čo je skutočnosť a čo je len ilúzia? A koľko z tých vecí, ktoré vidí a vníma, jestvuje iba v jeho hlave? Postupne vyjde najavo, že Thomasove kresby ožívajú a príšery zabijú každého, kto im skríži cestu. Odhodlajú sa každú noc bojovať s monštrami, aby zachránili školu. Andrew sa však začne obávať, že jediná cesta, ako sa ich nadobro zbaviť by viedla zničením ich stvoriteľa.

Príbeh sprevádzajú čiernobiele ilustrácie, ktoré perfektne dopĺňajú dej svojou surreálnou atmosférou. Súčasťou je aj zopár ukážok Andrewových rozprávok, ktoré sú krátke a dali by sa charakterizovať ako folk horor. 

Dej je snový, nadprirodzený, pretkaný ťaživosťou Andrewovej rozháranej mysle. Čitateľ v podstate vníma jeho postupný rozklad a degradáciu osobnosti, ducha a zmyslu pre realitu. A to, čo autorka vykúzlila v posledných troch kapitolách mi odpálilo dekel. Ako som už spomenula na začiatku, ostala som len ticho pozerať... a nechápať. 

SPOILER

Myslím si, že veľmi interesantným spôsobom vystihla prežívanie každodenných problémov očami chlapca so psychickou poruchou, ktorý bojuje sám so sebou, zároveň s celým svetom, nevie sa nájsť, nenachádza pochopenie ani pomoc a speje tak k záhube. Možno bol ten záver "too much", a vyznel až príliš fantazmagoricky, ale v konečnom dôsledku zapasoval do rozprávkovosti celého príbehu. Druhýkrát by som si ho však asi už neprečítala...  

4/5 🌟🌟🌟🌟