Žijem vo svete, v ktorom sa predáva smutno.
Vo svete, v ktorom každý deň pršia slzy.
Vo svete, v ktorom umierajú sny
a mne je z toho všetkého veľmi smutno.
Žijem, a predsa sa tak často necítim.
Svet mi nahovára, že sem nepatrím.
Vo svete, v ktorom prevláda zlo a smrť
neviem, či túžim nájsť viac odpoveď, ktorú nestrpím.
Žijem a ledva dýcham.
Je mi zo všetkého smutno.
Holuby lietajú osamelé v povetrí a ja
neviem, či nechcem lietať s nimi.
Žijem vo svete sklenených zámkov,
vo svete, v ktorom je každý zložený z okov.
Vo svete, v ktorom si všetci kupujú smutno.
A ja už doňho nepatrím.
Je mi len zo všetkého smutno.
Moja odpoveď bude zajtra - možno.
Žijem. Dýcham. Cítim.
Tak prečo sa tak často necítim?
LadyNostalgia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára